Je jednoduché a ľahké odmietnuť „islamofašizmus“ Moslimského bratstva. Stovky západných publicistov sa tým úspešne už roky živí, mainstreamová, bulvárna i alternatívna tlač tým prekypuje. No kto má odvahu vypočuť si varovanie pred autentickým fašizmom, ktorý sa pred našimi očami rodí v Egypte? Fanatizmus na oboch stranách nabral šialené rozmery. O tom islamskom vieme, o tom druhom však vedieť nechceme.

Egypt bol na prahu občianskej vojny a tá hrozba stále trvá. Ak vojna naplno prepukne, nikoho nebude zaujímať, kto a prečo ju vyprovokoval. Nájdeme si stranu sympatickú, ktorú budeme považovať za obeť a stranu nesympatickú, vinníkov.

Minulý týždeň horeli v Egypte kostoly a budúci už nebude nikoho zaujímať, prečo a ako k tejto situácii došlo. Nikoho už nebude zaujímať prečo a ako zahynul sen Egypťanov o demokracii.

Sfanatizované davy stúpencov exprezidenta Mursího útočili proti štátnym inštitúciám — úradom, súdom a policajným staniciam. Napriek desiatkam miliónov občanov, ktorí si koncom júna priali pád prezidenta Mursího, dnes sú v Egypte celé oblasti, kde po nich niet ani pamiatky. Salafistické gangy preto útočia na koptské kostoly - Kopti sú totiž jedinou zložkou spoločnosti, na ktorej si násilníci môžu vyliať zlosť. Vedenie MB, resp. to, čo z neho zostalo na slobode, má len minimálnu kontrolu nad masami demonštrantov, no absolútne žiadnu nad násilníckymi komandami salafistov.

A povedzme si pravdu — egyptskej štátnej moci táto situácia aj vyhovuje. Západná verejnosť, zhrozená z rozsahu minulotýždňových masakrov presúva po správach o vypaľovaní kresťanských kostolov svoju zhrozenosť smerom zhovievavejším k zločinom štátnej moci.

Zvolený prezident je vo väzení, exdiktátor smeruje na slobodu. Zo sporu revolúcia — prevrat vychádza víťazne kontrarevolúcia.

Egypt pochoval demokraciu, ktorú si vybojoval v revolúcii v roku 2011 a teší sa na demokraciu, ktorú dostane ako dar od armády. Pred volebnými urnami mali egyptskí občania na výber medzi demokraciou sekulárnou a demokraciou islamskou. Sekulárny Egypt, ktorý 30. júna zo strachu pre „islamofašizmom“ podpísal armáde bianco šek na akcie proti „teroristom“, dnes s radosťou očakáva, či mu generál Sísí daruje demokraciu z milosti, alebo či si moc ponechá nielen de facto, ale aj de iure. Oboje bude Egypťanov tešiť. Samozrejme, nie všetkých — ale kto nebude súhlasiť, skonči v lepšom prípade s biľagom teroristu, v horšom skončí úplne. „Slušní a civilizovaní“ ľudia už nedopustia, aby sa január 2011 opakoval — veď k tomu stačí len trošku viac násilia. Výhrady Západu sa dajú vydržať a nakoniec, to Západ potrebuje Egypt, nie naopak. To Európania potrebujú egyptské pláže, Američania Suezský prieplav a Izrael múr okolo Gazy.

Keď predminulý týždeň, ešte pred masakrami, nový egyptský režim nevpustil na územie krajiny držiteľku Nobelovej ceny Tawakkul Karmánovú, jedno z menej oficiálnych odôvodnení znelo, že by „mohla urážať veľkolepú armádu a vznešeného vodcu". Aj toto je dnes slovník egyptskej „revolúcie“, toto je reč progresívnych, „civilizovaných“ občanov. Toto je tá normálnosť, po ktorej volajú.

Kult vodcu osloboditeľa je ešte len v plienkach, no už má svojich tvrdých vyznavačov. Dôrazne a kategoricky odmietajú zasahovanie zahraničia do vnútorných záležitostí Egypta, samozrejme s výnimkou, že sa to týka nenávratnej finančnej pomoci.

Nová „liberálna diktatúra“ však nebude návratom k ére Mubáraka, bude to návrat k Násirovi. Tým si je egyptská liberálna ľavica skoro istá. Dokonca sa medzi riadkami už aj naznačuje, že by Egypt mohol zmeniť patróna. Veľa sa hovorí o možnosti, že by Rusko nahradilo USA v pozícii poskytovateľa pomoci egyptskej armáde. Veď aj Násir a ZSSR sa ľúbili. Či však nový Násir ohrdne istotou americkej vojenskej pomoci, to záleží na tom, či Rusko nájde zbytočnú miliardu a pol dolárov ročne do nenásytného armádneho prasiatka.

Kto na to má, to sú však štáty Zálivu. Okrem Kataru, ktorý nie že by nemal, ale nedá. Saudská Arábia, to je nový Veľký brat Egypta. Je úsmevné, ako hrdo sekulárni Egypťania vyhlasujú, že porazili islamský fašizmus a prijímajú pritom gratulácie vládcov krajín Perzského zálivu, tútorov egyptského saláfizmu. A vyslovene smiešne je, ako to západní advokáti nastávajúcej „liberálnej diktatúry“ nechcú vidieť.

Že „väčšina národa“ je na strane armády, to sa dnes dá naozaj veriť. A nie len liberálni občania, ktorí aktívne vyjadrujú svoje pocity na fejsbúkoch, nielen „mlčiaca väčšina“, ktorá sleduje dianie z obývačiek, dokonca aj organizovaný zločin — ozbrojené gangy iniciatívne ponúkali svoju pomoc polícii pri selekcii a lynčovaní zadržaných demonštrantov. Ťažko neveriť takej úžasnej jednote, stmeleniu polovice národa proti tej druhej.

Policajti zverejňovali na Facebooku snímky, ako mlátia zatknutých členov Moslimského bratstva a natešení „civilizovaní“ občania im to nadšene „lajkovali“. Keď sa však podobné zábery dostali do západných médií, strhol sa okamžite hysterický krik o sprisahaní západnej tlače proti egyptskému ľudu.

Egyptská sekulárna a liberálna tlač naliehavo búri občanov proti zahraničnému sprisahaniu. Každý osamelý hlas, ktorý nesmelo navrhuje akékoľvek mierové riešenie, alebo len rokovanie, je okamžite označený za zapredanca zahraničia, agenta temných síl, alebo rovno za člena spiacej bunky teroristov. Média sú plné zúfalých ponôs na zradu sveta, ktorý opustil Egypt a vydal ho do rúk medzinárodného sprisahania. Zmanipulované média v Egypte šíria fantazmagórie o zmanipulovaní tlače na celom svete sionisticko-moslimskobratským sprisahaním. Dosiahlo to také rozmery, že v bahne zglajchšaltovaných egyptských médií bola ešte aj preklínaná al-Džazíra ostrovom objektivity.

Ale... to tu už bolo. Presne takto vyzeral koniec diktatúry, členovia štátostrany vtedy rovnako besneli. Vyvrcholilo to útokmi na západných novinárov, neskôr na všetkých cudzincov bez rozdielu. Mubárakova diktatúra tak končila, Sísího demokracia tak začína.

Autor tímto svým text navazuje na starší články, ve kterých dokládá závěry, s nimiž zde pracuje automaticky. Podrobněji o vývoji situace v posledních týdnech, změnách v chování egyptských generálů, rozdílech mezi salafisty a muslimskými bratry či zájmech Saúdské Arábie a dalších zemí v Egyptě tak případně zde a zde.