Je jednoduché a ľahké odmietnuť „islamofašizmus“ Moslimského bratstva. Stovky západných publicistov sa tým úspešne už roky živí, mainstreamová, bulvárna i alternatívna tlač tým prekypuje. No kto má odvahu vypočuť si varovanie pred autentickým fašizmom, ktorý sa pred našimi očami rodí v Egypte? Fanatizmus na oboch stranách nabral šialené rozmery. O tom islamskom vieme, o tom druhom však vedieť nechceme.

Egypt bol na prahu občianskej vojny a tá hrozba stále trvá. Ak vojna naplno prepukne, nikoho nebude zaujímať, kto a prečo ju vyprovokoval. Nájdeme si stranu sympatickú, ktorú budeme považovať za obeť a stranu nesympatickú, vinníkov.

Minulý týždeň horeli v Egypte kostoly a budúci už nebude nikoho zaujímať, prečo a ako k tejto situácii došlo. Nikoho už nebude zaujímať prečo a ako zahynul sen Egypťanov o demokracii.

Sfanatizované davy stúpencov exprezidenta Mursího útočili proti štátnym inštitúciám — úradom, súdom a policajným staniciam. Napriek desiatkam miliónov občanov, ktorí si koncom júna priali pád prezidenta Mursího, dnes sú v Egypte celé oblasti, kde po nich niet ani pamiatky. Salafistické gangy preto útočia na koptské kostoly - Kopti sú totiž jedinou zložkou spoločnosti, na ktorej si násilníci môžu vyliať zlosť. Vedenie MB, resp. to, čo z neho zostalo na slobode, má len minimálnu kontrolu nad masami demonštrantov, no absolútne žiadnu nad násilníckymi komandami salafistov.