V sobotu sa stala smutná udalosť, zomrel generál a bývalý premiér Ariel Šaron. Skôr ako (sme) ho stihli postaviť pred súd. Mainstream je plný bilancovania jeho kariéry, dovoľte mi, aby som vám ho priblížil ako vojnového zločinca.

Predkladám, chronologicky, jeho činy aspoň ctenému čitateľovi, keď už spravodlivosti unikol.

Prvý zdokumentovaný čin Ariela Šarona, ktorý by sa asi nachádzal v žalobe, by bolo zrejme jeho velenie v rámci nechvalne známej Jednotky 101. Šaron bol vykonávateľom cezhraničných operácií smerovaným proti vojenským, ale i civilným cieľom na Západnom brehu, vtedy okupovanom Libanonom. V auguste 1953 zaútočili vojaci pod jeho velením na utečenecký tábor El-Bureig. Oficiálne izraelské zdroje hovoria o 50 obetiach. Veliteľ síl OSN, generálmajor Vagn Bennike túto udalosť opísal nasledovne: „Šaronovi muži hádzali bomby cez okná do chatrčí, v ktorých spali utečenci a na tých, čo sa snažili ujsť, bolo strieľané ručnými i automatickýmí zbraňami.“