Verejnosť je rozhorčená. Človek v mene slobody a transparentnosti strávi nasledujúcich x rokov vo väzení. Podľa mnohých nespravodlivý trest vzkriesil aj v ľudskoprávnej sfére sympatie a dôveru. Symbol slobody a obrovskej obety sa ako lúsknutím prsta stal terčom posmechu a podozrievania. Na toto svet nie je pripravený, hovoria jej právnici - symbolom hrdinstva je totiž žena. A ešte k tomu transrodová.

Ako trans človeku sa mi dianie okolo Chelsea Manningovej sleduje veľmi ťažko. Neustále referencie na „vojaka Bradleyho Manninga“ sú v bolestivom protiklade k tomu, čo si Chelsea priala — nemať svoje staré fotky v médiách a to, aby sa o nej nehovorilo ako o chlapcovi či nebodaj mužovi. Chápem, že o transrodových (skrátene trans) ľuďoch nevie väčšina verejnosti dokopy nič, takže ani ľudia, čo o nej píšu články. Nepáči sa mi však tón akým sa o nás neustále hovorí — apropo, že niekto z nás „chce byť ženou“ či „stať sa mužom“ a veľa podobných floskúľ, ktoré navyše ani nezodpovedajú realite.