Často opakovaný argument při zavádění druhého důchodového pilíře je, že tlak na veřejné finance související se vznikem druhého pilíře není nic jiného než tzv. zexplicitnění implicitního dluhu průběžného systému. Skutečnost je však složitější.
V plánovanej publikácii Medzinárodného menového fondu s názvom Designing Equitable and Sustainable Pension Systems in the Post-Crisis World: Challenges and Experience [Tvorba spravodlivých a udržateľných dôchodkových systémov vo svete po kríze: výzvy a skúsenosti] vyjde aj príspevok Jána Drahokoupila a Štefana Domonkosa pojednávajúci o makroekonomických aspektoch dôchodkovej privatizácie.
Jedna z dôležitých tém v tomto článku je miera relevantnosti argumentu o transformácii implicitného dlhu na explicitný pri zavádzaní druhého piliera. Autori prichádzajú k záveru, že náklady súvisiace s prechodom z už zrelého priebežného systému na systém založený na akumulácii dôchodkových úspor na súkromných účtoch nie sú identické s implicitným dlhom priebežného systému.