Vo štvrtok 11. júla vyhlásil úradujúci minister financií SR Peter Kažimír, že tento rok je z pohľadu výkonnosti slovenskej ekonomiky druhý najhorší od roku 1993. Zistilo sa — aké prekvapenie! — že príjmy štátu z daní a odvodov klesnú do konca roka o ďalších 347 miliónov eur a v roku 2014 ešte o 611 miliónov eur. Odhad pre rok 2014 prosím neberte vážne — opiera sa o predpoklad viac ako 2%-ného rastu ekonomiky. To je číslo z kategórie čo sa babe chcelo, to sa babe snilo. Na jar 2012 boli prognózy očakávajúce v roku 2013 rast HDP na úrovni 3,2 až 4%, na jeseň to bolo už len 2,2 až 2,8%, v januári 2013 klesol očakávaný rast na 1,2% a v júni 2013 sa odhad zmiernil na 0,5% HDP. Vetry zjavne dujú skôr gréckym smerom, ako k 2%-nému rastu.

Ale žiadnu paniku: stále je z čoho rozdávať! Hneď na druhý deň po Kažimírovej lamenácii nad druhým najhorším rokom štátom kontrolovaná Národná diaľničná spoločnosť uzavrela zmluvu na výstavbu 12 km dlhého úseku polo-diaľnice Svrčinovec — Skalité za skromných 330 miliónov eur + DPH. Teda za skoro rovnakú sumu ako je čerstvo ohlásený dodatočný výpadok rozpočtu za tento rok. Tento darček od štátu dostanú majitelia Doprastavu, Váhostavu a dvoch ďalších veľkých firiem. Našťastie občanov Slovenska vraj tých 330 miliónov + DPH (po starom 10 miliárd korún — čo kilometrík to miliardička) nemusí mrzieť — tunely a estakády na trase, po ktorej chodí toľko áut ako medzi Hornou a Dolnou Maríkovou (nadsádzka je len minimálna), má zacvakať Európska Únia. Z cudzieho krv netečie, hovorí slovenské príslovie. Iste, prachy by mohli tiecť aj do školstva alebo zdravotníctva, ale to by z eurofondov nezbohatli tí, čo majú. Pravda, EU stavebné firmy vyplatí len ak sa „prekliati bruselskí byrokrati“ nebudú vŕtať v pozoruhodnom bratstve firiem, ktoré by si podľa všetkých trhových teórií mali konkurovať, ale hľa — urobili kartel. Okolnosti orientálnej súťaže stále vyšetruje Protimonopolný úrad.

Viera časti národa, masmédií a politikov hovoria, že diaľnice na Slovensku budujeme pre rozvoj krajiny a rast zamestnanosti v zaostávajúcich regiónoch Slovenska — teda rozhodne nie pre zbohatnutie boháčov čo ich stavajú a politikov, čo „sú pri tom”. U tých premýšľavejších môžu vieru v diaľnice — nositeľky pokroku vážne narušiť dáta zo smutne známych krajín PIGS. Vďaka mocnému prúdu peňazí z Bruselu malo už v roku 2009 Portugalsko 2705 km diaľnic, Španielsko 14 021 km Grécko 1103 km diaľnic - pre porovnanie na Slovensku ich vtedy bolo 391 km. V prepočte na plochu krajiny to bolo v Portugalsku približne 2,9 km, v Španielsku 2,8 km a v Grécku 0,8 km diaľnic na 100 km2. Je zjavné, že ani 3,5-násobná hustota diaľnic v Španielsku a Portugalsku oproti Slovensku, ani o niečo vyššia hustota diaľnic v Grécku, tieto krajiny nepriviedli k hospodárskemu rastu resp. neuchránili ich pred hlbokou ekonomickou a sociálnou krízou. Je celkom možné, že neefektívne plytvanie finančných prostriedkov a enormná korupcia, ktorá je všade vo svete rodnou sestrou veľkých stavebných projektov, naopak hospodársky úpadok týchto krajín urýchlili a prehĺbili. Za premárnenú šancu investovať inteligentne a nenechať zdroje EÚ rozkradnúť oligarchom dnes platia chudobnejúci Španieli a Gréci 27%-nou nezamestnanosťou a bezperspektívnosťou mládeže. Tej tam nezamestnanosti čelí 60%.

Skutočnou šľahačkou na slovenskej torte však je niečo iné. Kým minister lamentuje nad druhým najhorším rokom a budovatelia diaľnic si mädlia ruky nad ďalšími europrachmi, vláda sa v tichosti chystá odovzdať aj zvyšok moci nad krajinou. Nič iné ako odovzdanie moci nad krajinou totiž neznamenajú míľové kroky Ficovej vlády smerujúce k odpredaju štátnych núdzových rezerv ropy a jej zásobníkov. Samozrejme operácia, ktorou štát znižuje svoju kontrolu nad strategickou a geopoliticky čoraz dôležitejšou surovinou sa nevolá privatizácia — tá sa skrýva sa pod omnoho vznešenejším názvom „vytvorenie Agentúry pre núdzové zásoby ropy“. Agentúra má byť záujmovým združením právnických osôb a odpredajom má štát získať 300 miliónov eur na „zaplátanie“ časti budúcoročného deficitu. Za týchto 300 miliónov eur — ani nie cenu 12 kilometrov kysuckej polodiaľnice — získajú oligarchovia kontrolu nad rozhodujúcou a čoraz vzácnejšou energetickou surovinou. Niekto nesmierne zbohatne. Občania tohto štátu to nebudú.