Valtr a „Che“
Daniel ŠkoblaValtr Komárek byl v 60. letech ekonomickým poradcem a přítelem Ernesta Guevary, jejich názory na řízení ekonomiky se ovšem ve skutečnosti zásadně rozcházely.
Jednou z málo tematizovaných epizód v živote nedávno zosnulého Valtra Komárka je jeho pôsobenie na Kube vo funkcii ekonomického poradcu v rokoch 1964 a 1965. Podľa svojej autobiografie (Kronika zoufalství a naděje, Academia, Praha 2005) sa počas tohto obdobia blízko zoznámil s legendárnym partizánom Ernestom „Che“ Guevarom. Ten vtedy už zastával funkciu guvernéra národnej banky a s Valtrom Komárkom nebojovali v lesoch Sierra Maestra, ale mali susediace kancelárie na ministerstve hospodárstva.
Na prelome 50. a 60. rokov 20. storočia ekonomická ale aj zahraničnopolitická orientácia Kuby mala veľa nezodpovedaných otázok. Krajina výhradne závislá na produkcii jedinej komodity — cukru — rozmýšľala o sovietskom modeli rýchlej industrializácie, v rámci ktorej by sa uprednostňoval ťažký priemysel, ale zároveň by sa vybudovala diverzifikovaná ekonomická základňa. Bola vytvorená centrálna plánovacia komisia a bol zostavený strednodobý hospodársky plán. Hlavným hospodárskym cieľom bolo teda znížiť podiel výroby cukru na národnom produkte, dosiahnuť sebestačnosť poľnohospodárskej produkcie a relatívne diverzifikovaný priemysel.
Tento model rozvoja nebol akceptovaný na Kube jednoznačne — mnohí poukazovali na izolovanosť ostrova (najmä po prerušení väzieb na USA), nedostatočnú základňu, nedostatok finančných zdrojov na obrovské investície, nedostatok základných surovín a energetických zdrojov. Netreba zabúdať ani na podozrievavý vzťah časti revolučnej vlády k Sovietskemu zväzu v období po karibskej kríze. Osobitne „Che“ sa stal veľmi skeptický až kritický k sovietskemu modelu a k Chruščovovým reformám.
Rezervovanosť k ZSSR bol pravdepodobne stimul, ktorý — paradoxne a možno z nedostatku dobrých informácií — obrátil záujem „Che“ k iným vyspelým krajinám východného bloku, zvlášť k ČSSR. Píšem „paradoxne“, pretože československá ekonomika v druhej polovici 50. rokov a potom v 60. rokoch bola subjektom pomerne dosť významných „protrhových“ reforiem. Guevarova vízia (vychádzam z Guevarovho životopisca Jon Lee Andersona a aj spomienok V. Komárka) sa zásadne líšila od trendov, ktoré sa v tom čase pripravovali a čiastočne realizovali vo východnom bloku.