Je podivuhodné, koľko energie sa v pravidelných intervaloch vynakladá na škandalizovanie prijímateľov dávok v hmotnej núdzi a delegitimizáciu sociálnej ochrany vo všeobecnosti. Exkurzia do predchádzajúceho volebného obdobia by bola príliš jednoduchým príkladom. Sústreďme sa radšej na to, čo nás čaká v blízkej budúcnosti.

Zatiaľ je to iba rétorická otázka, ale čo je skryté za tézou formulovanou v rámci tzv. rómskej reformy, že výška sociálnych dávok má byť naviazaná na (bližšie nedefinované) „správanie sa rodín“? A ako bude do znenia pripravovaného návrhu zákona o pomoci v hmotnej núdzi premietnutá „potreba intenzívnejšieho prepojenia pomoci v hmotnej núdzi na aktivitu jednotlivca a posilnenie princípov individuálnej zodpovednosti a zásluhovosti“ z plánu legislatívnych úloh vlády? Verme, že sociálni demokrati nepôjdu cestou ďalšieho podmieňovania nárokov či znižovania výšky dávok, pretože by to malo na najchudobnejší segment obyvateľstva katastrofálne dopady.

Aktuálne dáta z monitoringu Rozvojového programu OSN príjmov a výdavkov vylúčených rómskych domácností (UNDP, 2013) hovoria, že naozaj neexistuje priestor pre sprísňovanie alebo krátenie sociálnych príjmov. Zistené priemerné mesačné príjmy rómskych domácností sú 113 euro na mesiac na jedného člena, pričom celoslovenský priemer na jedného člena je 350 euro (podľa dát ŠÚ z roku 2011).