Nová menšina
Michal HavranNastal čas, aby si Smer jasne vybral medzi ľudácko-komunistickými prízrakmi a progresívnou víziou spoločnosti. Takej, kde sociálna demokracia nebojuje proti menšinám, ale za ich emancipáciu v politickom a nie etnickom spoločenstve.
Ozval sa jeden významný francúzsky denník. Zaujímalo ich, prečo Robert Fico zaútočil v priebehu dvoch týždňov na Rómov a ostatné menšiny. Chceli vedieť, čo je to za mimovládnu organizáciu, tá „Matika Slovenka“, či je to ako Jobbik a či majú tiež paramilitárnu odnož.
A či sa má Európa pripraviť na to, že Orbán si našiel v regióne dvojičku. Veľmi rád by som im povedal, že nepoznajú našu situáciu, akoby poznať „našu situáciu“ vyžadovalo nejaké špecifické schopnosti, no zdalo sa mi trápne vysvetľovať im, že slovenská polícia hľadá ukradnuté sochy turulov a matičiari sa pohoršujú nad návrhmi sôch anorektického Gorazda.
Ukázalo sa, že to je dobrá otázka. Aj napriek rodinnej tradícii som nevedel cudzincom vysvetliť, čo je to Matica, či to je kultúrny inštitút pre domáce obyvateľstvo, klubovňa pre bývalých eštebákov a ľudákov, alebo obyčajná pumpa na prachy, aké máme od športových zväzov, cez Aquaparky až po Maticu, desiatky. Dotieravý Francúz sa ma pýtal, prečo to Fico urobil, keď ho Brusel považuje za poslušného politika. Kvôli nezamestnanosti? Kvôli prezidentským voľbám? Z ohrdnutej lásky? V niečom mal určite pravdu, nacionalizmus je strednej Európe posledným argumentov pred rozvratom, no predsa len sa mi zdá, že situácia je zložitejšia.