Prednedávnom sa uskutočnila konferencia lingvistov z Čiech a zo Slovenska, kde v jednom príspevku odznelo zaujímavé zistenie o súčasnej podobe vzťahov češtiny a slovenčiny. V podstate až po rozpade spoločného štátu, teda po obmedzení vysielania programov v slovenčine v českých médiách, sa v češtine začal výraznejšie prejavovať vplyv slovenčiny. Paradoxne až po krachu idey spoločného štátu sa čeština začala slovakizovať.

Kde sú slovenské elity?

V posledných týždňoch sú štatistiky zavalené číslami a štatistickými porovnaniami vývoja českej a slovenskej spoločnosti po rozpade spoločného štátu. Prezidenti a premiéri si navzájom robia poklony, obdivujú sa ako sa našim krajinám neočakávane darí a ako sa k sebe ešte viac približujú životnou úrovňou, príjmami a výškou HDP na obyvateľa. A k tomu sa občas objaví aj komentár, prezentujúci Slovensko ako víťaza rozdelenia štátu.

V jednej sfére sa však obe krajiny od seba a to aj napriek nadšeným politickým elitám výrazne vzďaľujú a to výrazne v neprospech Slovenska — v oblasti vzdelávania a rozvoja vedy. Aj keď táto sféra v Českej republike nezažila radikálny prienik do svetovej špičky a úspechy, ktoré by priniesli nobelovku (tú o ktorej na Slovensku všetci politici tak hystericky túžobne rozprávajú), v posledných dvadsiatich rokoch však nezažili také radikálne obmedzovanie financovania vedy a vzdelávania, ako sa to udialo na Slovensku. Zatiaľčo HDP rástlo dlhodobo viac práve na Slovensku, podiel HDP určený na vedu a vzdelávanie sa v podstate takmer lineárne znižoval a dnes sa krajina ocitla v tomto ukazovateli na chvoste krajín Európskej únie.

Čísla o finančnej podpore vedy a vzdelávania sú v oboch krajinách pomerne známe, no neukazujú všetky súvislosti problémov vo vzdelávacích politikách a vo vede. Ak sa napríklad vrátim k úvodnej poznámke o slovakizácii češtiny, porovnávania ekonomických výsledkov oboch krajín nám veľa nevysvetlia. Totiž nie len ekonomické výsledky krajiny (z ktorých na Slovensku majú obyvatelia menší profit ako ich západní susedia), ale dobré podmienky pre prácu a sebarozvoj sú niekedy dôležitejším indikátorom situácie v nejakej oblasti. Preto je asi viac ako čísla zaujímavý banálny príbeh vzdelaných Slovákov v Česku.

Aj laický pozorovateľ si totiž určite všimol, že v českom mediálnom prostredí už nedominuje obraz slovenského robotníka vo fabrike alebo na stavbe, ale prítomný je silný vplyv Slovákov, ktorí priamo a tvorivo formujú obrazy, ktoré česká verejnosť prijíma ako svoje — producenti, umelci, študenti vysokých škôl, vedci, politici a obchodníci. Títo všetci sú súčasťou prostredia, v ktorom dochádza k prenikaniu štruktúr slovenčiny do každodennej češtiny. Títo Slováci tam totiž nie sú profesionálnymi zástupcami Slovenska, ale tam dlhodobo žijú a okrem ekonomického prínosu sú pre Česko prínosom aj kultúrnym a intelektuálnym. Mohli by sme byť na nich hrdí, povedali by hurá vlastenci, ktorí stále výrazne ovládajú verejný diskurz na Slovensku, realista však vidí, že všetci títo ľudia obohacujú českú a nie slovenskú spoločnosť.

Zatiaľčo reformy ekonomiky dokázali na Slovensko pritiahnuť mnohé české firmy a ľudí, v sfére vedy a vzdelávania je cesta v podstate len jednosmerná. Tisíce (desiatky tisíc) z najšikovnejších študentov zo Slovenska odchádza študovať do Brna alebo Prahy, no len veľmi málo ide študentov z Česka na Slovensko. Na Slovensku sú knihy a učebnice v mnohých odboroch z väčšej časti produktmi českých vydavateľstiev, bez slovenských kníh by vzdelanosť v Českej republike asi nijako neutrpela. Šikovnejší doktorandi a vedci zo Slovenska, ktorí pričuchli k svetovému výskumu toto zažili práve v Česku a tam aj za takýmito možnosťami odchádzajú.

Dá sa povedať, že až do súčasnosti sa nedokázalo v sfére vzdelávania a vedeckého výskumu Slovensko skutočne emancipovať a stále odchádzajúci najšikovnejší mladí ľudia naznačujú, že v tejto oblasti Slovensko upadá ešte výraznejšie ako za existencie mnohými preklínanej federácie. Na dôkladné porovnanie oboch krajín však nie je miesto, obmedzím sa preto len na niekoľko symptómov zjavných na Slovensku.