Solomon sa do seminára prisťahoval pár mesiacov po mne. Bol vysoký a chudý. Myslel som si, že je z Kene, že má v izbe tepláky Puma od Lekárov bez hraníc, tenisky od OSN a na fakultu bude behať ako na náhornej plošine východnej Afriky.

Nikdy nechodil v piatok do seminárnej kaplnky, určite sa hanbil za svoje pohanské rituály, prevádzkoval ich v izbe bez sprchy, obetúval bôžikom z cargo kultov, zaspával nafetovaný z bylín. Možno nevie písať, prijali ho na školu lebo nás bude reprezentovať, to predsa vysokí Afričania robia, reprezentujú nás, tlieskame ich animálnej rýchlosti lebo veríme, že sa nerodia z ľudí, ale z mýtických zvierat tropických lesov.

Solomon bol z Rwandy, na hrudi mal jazvu zo zásahu mačetou. Jeho Hutu susedia raz večer počúvali vysielanie rádia Radio Télévision Libre des Mille Collines, zobrali mačety a nože, vošli ku nim, zabili rodičov, starých rodičov, súrodencov. Potom pokračovali v ďalších domoch, uliciach a mestách. Solomon prežil, ušiel z Rwandy na sever, vraj peši, žil v tábore v Líbyi, nedostal víza do Európy. Priplával na marockej lodi do Marseille, nikto mu neveril, že je z Rwandy, ani, že prežil genocídu, Afričania predsa vždy klamú, upozorňuje Národný front. Po dezinfekcii, deratizácii a dekontaminácii dostal povolenie na pobyt. Prihlásil sa na školu, chcel byť farárom,“ Boh je jednou z obetí Rwandy,“ povedal. Začali sme spolu chodiť von, pridal sa k nám Ngdranto. Ngdranto bol z Madagaskaru a bál sa, že v obchodoch nebude mäso. Že sa minú antibiotiká, hašiš, že sa Európa premení na Madagaskar. Netušil, kto je Beňovský. Prišiel do krajiny ilegálne, zachránila ho cirkev. Boli to emigranti, azylanti, ľudia, ktorí nemajú nič.

Gérard Depardieu bol dobrým hercom. Zahral Bergeraca, aj Dantona, otvoril cestu s Mečiarom, s dcérou uzbeckého diktátora nahral ľúbostnú pesničku aj seriál. V Rusku účinkuje v reklame na kečup a keď sa naserie, tak stvárni aj archetyp asketickej intrigy v postave Rasputina. Na Cherche Midi v Latinskej štvrti má reštauráciu a hôtel particulier, ten už predáva, ruský pas od Putina a ponuku usadiť sa medzi brezami, pri rieke, lebo šťastie ľudí závisí podľa neho od výšky zdanenia. Hovorí o sebe, že je utečencom, že Francúzsko sa mení na gulag, mäso bude na lístky a na Concorde postavia pre 75 percentných gilotínu.

Písal mi Solomon. Stal sa profesorom v Toronte. Venuje sa rukopisom z mauritánskych zbierok Chinquetti, má už dva obleky a chodí na konferencie. Dostal francúzsky pas a Kanada mu ponúkla občianstvo. Cez víkendy je farárom malej rwandskej komunity v Toronte. Pomodlia sa, idú na obed, ďalej neviem. Putin sa o ňom nikdy nedozvie, rovnako ako o Ngdrantovi, ktorý robí farára a taxikára na Madagaskare.

Nevydržal by som ani polovicu z toho, čo zažil Solomon. Jeho jediným príbuzným ostal Veľký Architekt. Nikdy od svojho osudu neodvíjal nejaké cnosti. Nepoúčal ľudí v kantíne, že nemajú vyhadzovať jedlo a vylievať vodu. Nehovoril, že on je ten, čo zažil život a smrť. Venoval sa svojim rukopisom, možno v nich chcel nájsť vysvetlenie toho, čo sa stalo v Rwande. Až pri Depardieuho dobrodružstvách som pochopil, že Solomon, Ngdranto, Luc Passi a ďalší nikdy nehrali úlohy obetí a nenechali sa vytlieskavať posratými meštiakmi.