Pred dvadsiatimi rokmi sa rozpadlo Československo. Ako túto udalosť a jej dvadsaťročné dohry hodnotiť z ekonomického hľadiska?

Ekonomické hľadisko si vyžaduje „tvrdé“ dáta. Tak som sa pozrel na základné makroekonomické ukazovatele oboch republík za ostatné dve desaťročia. Čísla sú to nie nezaujímavé, ale ich odkaz v zásade jednoznačný... a neprekvapivý — ČR je aj po rozdelení takmer vo všetkých podstatných oblastiach vyspelejšou ekonomikou, hoci Slovensku sa čiastočne podarilo stiahnuť náskok. Otázka vďaka čomu je síce zaujímavá, ale nechám to na rozbor inému-ej autorovi-ke; moja hypotéza do polemiky: bežná konvergencia menej vyspelej ekonomiky, bez osobitného prispenia národných hospodárskych stratégií a politík.

Zaujímavou otázkou je, či rozpad Československa bol aj rozpadom česko-slovenskej ekonomiky a vzájomných hospodárskych vzťahov. Iste, delili sa štátne podniky, začala fungovať samostatná hospodárska politika vrátane menovej (k tomu sa hneď dostanem) a pod..

Ale česko-slovenská colná únia aj po rozdelení znamenala voľnosť pohybu tovarov a služieb medzi oboma krajinami (tiež jednotné colné sadzby voči tretím krajinám). Po celých dvadsať rokov si boli ČR a Slovensko kľúčovými obchodnými partnermi (väčší obchodný význam pre obe krajiny v poslednom desaťročí mali iba Nemecko, v oboch smeroch, a z hľadiska dovozu Rusko). Oba nástupnícke štáty sa postupne stali členmi tých istých hospodárskych integračných zoskupení.