Rozpočtová politika na Slovensku má pomerne jasne definovaný rámec. Nový ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti bude brzdiť tvorbu schodkov vo verejných rozpočtoch a zadlžovanie. Rovnaký záväzok nám vyplýva z rozpočtových pravidiel EÚ. Okrem toho by deficitné hospodárenie mohli „trestať“ aj finančné trhy — zvýšením nákladov financovania slovenského dlhu.

Zaujímavé je, že zákon o dlhovej brzde pripravili a presadili tí istí autori, ktorí sa naň v aktuálnej štúdii o návrhoch rozpočtovej konsolidácie odvolávajú ako na prirodzenú súčasť vesmíru. Ale čo už, dá sa to brať aj ako lekcia z dlhodobého účinného presadzovania politiky.

Duo poradcov na ministerstve financií Ódor-Horváth je zaujímavé ešte v inom ohľade. Na rozdiel od mnohých dogmatických kazateľov rozpočtovej zodpovednosti si uvedomujú, že nadmerné škrtanie môže viesť k recesii. Tento ich paradox som dávnejšie komentoval tu. Nedávno ho opäť pripustil Michal Horváth, keď zvažoval, či by nebolo rozumnejšie povoliť Španielsku odklad v znižovaní deficitu. Škoda, že ostáva len pri nepatrnej schizofrénii a tieto úvahy autori iba málo zohľadňujú vo svojich minulých a súčasných návrhoch rozpočtovej politiky.

Každopádne, hra dnešných dní sa volá rozpočtová konsolidácia. Citovaná štúdia ponúka v tejto oblasti niekoľko zaujímavých a na slovenské pomery progresívnych návrhov. Ale na druhej strane tiež obsahuje v mnohých ohľadoch konzervatívne a regresívne návrhy. Sumár pre rodiacu sa vládu: Povedať „nevyhneme sa zvyšovaniu daní“ nerovná sa sociálnodemokratická hospodárska politika.