V kultovom filme The Matrix sa mladý hacker Neo zobudí zo sna pri svojom pracovnom stole a po otvorení dverí má dodať disk, ktorý schováva v knihe Simulacra and Simulation od Jean Baudrillarda. Režiséri filmu bratia Wachowskí túto knihu nepoužili náhodne, ale skôr ako základný kameň pre svoj koncept simulovanej reality.

Zaujímavé je, že The Matrix sa dá interpretovať tiež ako analógia na prítomnosť. Aj samotný Baudrillard sa domnieva, že v neskorej kapitalistickej postmodernej spoločnosti sa tzv. simulacrum (reprezentácia, alebo obraz originálu) vytvorí ako to prvé a identické, ešte pred samotným originálom. V následnej fáze je nemožné rozlíšiť originál od simulakra, čiže rozdiel medzi realitou a jej reprezentáciou sa stráca a realita sa priamo derivuje zo simulácie, ktorá sa nezakladá na ničom inom, ako na simulácii samotnej.

Problém s  hľadaním a rozlišovaním reálneho a identického v postmodernej kultúre je dnes asi najbadateľnejší v moderných financiách. Zrejme asi neviete, čo je to CDO na druhú, a ak áno, tak sa zrejme už istý čas pohybujete vo svete derivátov a štruktúrovaných produktov. Pre tých, ktorým sú tieto výrazy neznáme, ale aj tak platí, že sa v tomto „derivovanom“ svete už dávno nachádzate. Na každú hlavu virtuálne pripadá vyše 180 000 eur (spolu je to približne 20-násobok svetového HDP) z celkového objemu týchto kontraktov. Väčšina z nich sa sústredí v krajinách s rozvinutým finančným systémom, čiže hypotetická hodnota na obyvateľa EÚ je zrejme ešte oveľa vyššia.

Derivát je v podstate kontrakt o presune určitej čiastky aktív za určitých okolností. V prípade splatnosti i veľmi malej čiastky z tejto obrovskej sumy znamená veľké riziko pre celý virtuálny finančný systém. Čiže ide o akési reálne nebezpečenstvo vo virtuálnom svete.

Čo je možno ešte zaujímavejšie, je fakt, že značná časť derivátov nie je ani derivátom reálneho produktu, tovaru, alebo podielu v spoločnosti. Často je samotný derivát syntetizovaný z iných finančných produktov a derivátov. V moderných financiách už dávno nejde o naviazanosť na niečo identické, alebo reálne — moderné finančné produkty často nepotrebujú priamu referenciu na realitu a bohato si vystačia s virtuálnym simulakrom.