Španielska vláda sa dostáva pod čoraz väčší tlak, aby požiadala z tzv. európskeho fondu záchrany. Podľa novinových správ tento tlak vyvíja najmä nemecká vláda. Otázka znie, prečo tento nápor prichádza práve teraz a čo zo španielskej žiadosti o pomoc z eurovalu vyplýva.

Ako prvá možná odpoveď nám pochopiteľne napadne neistota ohľadom vývoja v Grécku. Nemecká vláda a ostatní kľúčoví aktéri sa pokúšajú zmierniť účinok nákazy. Tá by začala pôsobiť v prípade, že sa kríza v Grécku zhorší, alebo dokonca bude Grécko nútené odísť z eurozóny. Ani tento scenár totiž nemožno vylúčiť.

Druhým faktorom je, že dimenzie krízy španielskeho bankovníctva sú dnes omnoho jasnejšie. Španielske banky, najmä regionálne cajas, pred krízou financovali enormnú bublinu v sektore nehnuteľností a stavebníctva a tá vyústila do masívnej nadvýroby. Bublina spľasla a banky ťaží množstvo nesplatených dlhov. Problém s dlhom je v Španielsku teda zatiaľ prevažne na strane súkromného sektora. Jedna z najväčších bankových skupín Bankia nedávno oznámila, že potrebuje dodatočnú injekciu kapitálu 19 mld. eur (oproti pôvodne odhadovaným 9 mld. eur). V súčte sa tak len prípade Bankie dostávame k sume 23,5 mld. eur.

Bankia však nie je jedinou bankou s vážnymi ťažkosťami. Výdavky na rekapitalizáciu tak pravdepodobne budú rásť. Bremeno bankového sektora sa prenesie na štát a z problému súkromného zadlženia sa stane problém zadlženia verejného. Od Španielska už teraz medzinárodné banky požadujú vyšší úrok — na konci mája dosiahol 6,7 %.

Španielske banky majú čoraz horší prístup k medzibankovým pôžičkám. Španielsky denník El País informoval, že v máji tohto roku si španielske banky boli schopné požičať iba 54,4 mld. eur, teda iba polovicu sumy, ktorú si požičali v rovnakom mesiaci minulého roka. V máji 2009 si boli schopné požičať trikrát viac. V bankovom systéme, ktorý je vo veľkej miere závislý na refinancovaní, je to vážny problém. Španielsko navyše trpí odlivom kapitálu. V prvom štvrťroku 2012 bol zaznamenaný odliv kapitálu 97 mld. eur — rovnaká suma odtiekla za celý uplynulý rok. Tempo odlivu kapitálu sa teda prudko zvyšuje.

Španielske problémy v medzibankovými pôžičkami boli jednou z príčin, prečo Európska centrálna banka nedávno poskytla bankám viac likvidity. ECB sa ale zároveň zdráha prijať viac záväzkov a hrať pre bankový systém svoju úlohu veriteľa poslednej inštancie. A toto je podľa všetkého tretí dôvod, prečo sa do hry dostáva EFSF.

Prihláška o pomoc z eurovalu by sa rovnala zabetónovaniu úspornej politiky. Európska únia by nad španielskou hospodárskou politikou získala ešte väčší vplyv. Španielska vláda v zásade sleduje líniu európskych úsporných opatrení, ale privítala by pri ich aplikácií trochu viac pružnosti. Ak ale podpredseda Európskej komisie Olli Rehn naznačil istú mieru flexibility pri harmonograme rozpočtových cieľov, zároveň ho podmienil požiadavkami na ešte viac ústupkov, napr. v oblasti pracovného práva a dôchodkov. V súčte je teda flexibilita dizajnu politiky EÚ nulová. Podobne ako v Grécku, povedie táto strnulosť k ďalšiemu prehlbovaniu recesie. Problémy hospodárskej štruktúry, ako napr. chabosť výrobného sektora, ostanú nepovšimnuté. Prepad hospodárstva navyše zhorší problémy so splácaním dlhu.

Ak ale vezmeme do úvahy potrebu rekapitalizovať španielske banky, sú rozpočtové ciele tejto krajiny aj tak nerealistické. V EÚ práve prebieha kontroverzná debata o tom, či by sa banky mali rekapitalizovať priamo z eurovalov (EFSF/ESM). Španielska vláda je jednoznačne za a k tejto možnosti sa postupne začína prikláňať aj Olli Rehn. To by si ale vyžadovalo zmeny aktuálnych pravidiel a proti tomu je nemecká vláda. Jednalo by sa rekapitalizáciu na úver, navyše bez demokratického dohľadu.

Príkladom toho, aká nákladná je nekritická rekapitalizácia prebujneného bankového sektora, a ako málo takýto prístup prispeje k riešeniu problémov, je Írsko. V hlavnom prúde európskych a španielskych diskusií sa celkom obchádza otázka, či by k reštrukturalizácii bankového sektora nemali svojim dielom prispieť aj veritelia a akcionári bánk. Podobne v debatách chýba aj otázka verejného dohľadu nad reštrukturalizáciou bankového sektora a nad úverovou politikou bánk.

Stručne: Španielska žiadosť o pomoc z EFSF by znamenala viac rovnakej politiky pre túto krajinu a viac nakúpeného času pre západoeurópske banky, aby sa mohli s čo najmenšou ujmou zdekovať z Pyrenejského polostrova.

Text vychází v rámci projektu Kritická ekonomie, jehož je Deník Referendum partnerským médiem.