Po Maďarsku, Grécku, Írsku a Portugalsku sa aktuálne pozornosť finančných špekulantov obracia na Španielsko. Od júla 2011 utrpela krajina odliv kapitálu vo výške cca. 128,7 mld. eur. Posledné dostupné údaje sú za február 2012 — len za tento najkratší mesiac sa z krajiny vytiahlo 25 mld. eur. Španielsku sa výrazne predražuje refinancovanie verejného dlhu. Najväčším problémom ale nie je verejný dlh. Najzávažnejšou výzvou je pozostatok realitného boomu — enormné súkromné zadlženie a obrovské množstvo prázdnych bytov.

Španielsko sa až do roku 2008 oslavovalo ako príklad úspechu neoliberálnej politiky. Tempo rastu bolo pomerne vysoké, nezamestnanosť klesala a verejné financie sa zdali byť v solídnom stave. Prísadami španielskeho rozmachu boli stavebníctvo, nehnuteľnosti a rýchlo rastúce súkromné zadlženie domácností. V žiadnej inej európskej krajine nebol podiel stavebného sektora na HDP taký vysoký ako v Španielsku. Stavebníctvo vstrebávalo nízkopríjmovú pracovnú silu.

Obe vlády — pod vedením post-frankistickej Ľudovej strany (Partido Popular) resp. sociálno-liberálnej Španielskej socialistickej robotníckej strany (Partido Socialista Obrero Español) — systematicky vychádzali v ústrety stavebníckemu a realitnému sektoru. Medzi rokmi 1997 a 2007 sa počet bytov zvýšil cca. o 30 % (o 7 miliónov) a ceny nehnuteľností sa viac než zdvojnásobili. Bola to ale nadprodukcia. Na konci roka 2008 ostalo cca. milión bytov nepredaných. Táto prehnaná stavebnícka produkcia mala značný dopad aj na životné prostredie. Mestská zástavba bez akejkoľvek väčšej plochy zelene sa tiahne sto kilometrov pozdĺž Costa del Sol a stredozemného pobrežia pri meste Alicante.

Realitný rozmach sa financoval úvermi. Španielsky vstup do eurozóny podporil pôžičkový boom. Úrokové sadzby značne poklesli. Úvery na bývanie agresívne ponúkali najmä regionálne banky (cajas). Za bonitné sa označovali aj chudobné domácnosti. Na konci roka 2008 súkromná zadlženosť domácností dosiahla 84 % HDP. To je celkom jednoznačne nadmerná úroveň.

Tento model rastu mal mimoriadne nerovný charakter. V rebríčku hospodárskej nerovnosti v rámci EÚ Španielsko prekonalo iba susedné Portugalsko. V období rozmachu 1995 až 2007, kedy „sa Španielsku darilo“ (España iba bien), 40 % Španielok a Španielov zažilo obdobie chudoby.

Rastový model sa nevyznačoval iba sociálnym vylúčením, ale aj hospodárskym úpadkom. Po vstupe do EÚ španielske hospodárstvo utrpelo čiastočnú deindustrializáciu. Vstup do eurozóny a agresívna nemecká politika mzdovej deflácie zhoršili štrukturálne problémy španielskeho hospodárstva. Tesne pred krízou španielsky deficit bežného účtu prekročil hranicu 9 % HDP. Deficit sa financoval úvermi zo zahraničia, najmä od nemeckých a francúzskych bánk.

Aj bez urýchľovača v podobne globálnej krízy boli v Španielsku už v roku 2008 prítomné všetky prímesi masívnej krízy. Vláda PSOE až neskoro priznala, aká je kríza hlboká. Ako sa kríza prehlbovala a ako narastal vonkajší tlak, začala už vláda PSOE postupne prijímať úsporné opatrenia. Po volebnej porážke PSOE sa tieto opatrenia zradikalizovali za vlády Ľudovej strany.