Španielska vláda sa dostáva pod čoraz väčší tlak, aby požiadala z tzv. európskeho fondu záchrany. Podľa novinových správ tento tlak vyvíja najmä nemecká vláda. Otázka znie, prečo tento nápor prichádza práve teraz a čo zo španielskej žiadosti o pomoc z eurovalu vyplýva.

Ako prvá možná odpoveď nám pochopiteľne napadne neistota ohľadom vývoja v Grécku. Nemecká vláda a ostatní kľúčoví aktéri sa pokúšajú zmierniť účinok nákazy. Tá by začala pôsobiť v prípade, že sa kríza v Grécku zhorší, alebo dokonca bude Grécko nútené odísť z eurozóny. Ani tento scenár totiž nemožno vylúčiť.

Druhým faktorom je, že dimenzie krízy španielskeho bankovníctva sú dnes omnoho jasnejšie. Španielske banky, najmä regionálne cajas, pred krízou financovali enormnú bublinu v sektore nehnuteľností a stavebníctva a tá vyústila do masívnej nadvýroby. Bublina spľasla a banky ťaží množstvo nesplatených dlhov. Problém s dlhom je v Španielsku teda zatiaľ prevažne na strane súkromného sektora. Jedna z najväčších bankových skupín Bankia nedávno oznámila, že potrebuje dodatočnú injekciu kapitálu 19 mld. eur (oproti pôvodne odhadovaným 9 mld. eur). V súčte sa tak len prípade Bankie dostávame k sume 23,5 mld. eur.