Pasca nadšenia
Radovan GeistAk by sme sa mali orientovať iba podľa vyhlásení a programu, nastupujúca vláda bude vzorne proeurópska. Až do tej miery, že ak jej na európskej úrovni niečo hrozí, tak je to riziko, že sa chytí do pasce vlastného nadšenia.
Pre odchádzajúci kabinet Ivety Radičovej boli európske otázky osudové. Odhalili názorové rozpory a nedôveru medzi partnermi. Politika vládnej koalície zostala len najmenším spoločným menovateľom jej členov. To sa v kľúčových chvíľach ukázalo ako primálo na udržanie Slovenska "v centre integračného procesu".
Vláda Roberta Fica sa cielene prezentuje ako vzorný európsky partner. V tejto chvíli je ťažké špekulovať, či je to dôsledok vnútorného presvedčenia, alebo politická kalkulácia. Ako to už býva, pravdepodobne oboje. Presný pomer zložiek ukáže čas a prvé príležitosti, keď bude musieť "v európskom záujme" prijímať doma nepopulárne rozhodnutia. Pre budúceho premiéra bude situácia o to ťažšia, že nebude môcť rozohrávať hry na "nevyhnutné kompromisy" s koaličnými partnermi.
Smer bude vládnuť sám a tým ponesie plnú zodpovednosť. Aj v európskych záležitostiach. Práve preto by si mal dávať veľký pozor na to, ako komunikuje svoje pozície k otázkam európskej integrácie. Bývalá najsilnejšia strana pravice sa dostala pred voľbami 2010 do politickej pasce vyhláseniami na adresu Grécka a rodiacej sa krízy v eurozóne. Kritickosť SDKÚ pramenila skôr zo snahy konkurovať Richardovi Sulíkovi, ako z realistického posúdenia situácie.
Život môže Smeru skomplikovať jeho prehnané nadšenie zo súčasného spôsobu riešenia krízy. Vyhlasuje bezpodmienečnú podporu fiškálnej zmluve, stojí za politikou šetrenia na nemecký spôsob, do diskusie o alternatívach sa nepúšťa vôbec. Na problémy tak môže naraziť prinajmenšom v dvoch rovinách.
V prvom rade, hoci je to pravdepodobné, nie je isté, že fiškálna zmluva naozaj vstúpi do platnosti v dnešnej podobe. Ak ju po negatívnom výsledku referenda odmietne ratifikovať Írsko, či odskočí iná malá krajina, medzinárodnej dohode to skomplikuje život, no nepotopí ju to.
Skutočnou skúškou budú prezidentské voľby vo Francúzsku. Socialista François Hollande sa netají zámerom zmluvu meniť. Ak zvíťazí, bude hľadať v EÚ spojencov. Ako sa zachová socialista Fico? Zostane verný liberálnym ekonomickým receptom? A čo ak sa zmení situácia i v Nemecku? Počkáme a uvidíme?
To najlepšie, čo o "nemeckom recepte" možno povedať, je, že zabrzdil šírenie krízy. Iste je to lepšie, ako nechať úplne rozvrátiť integračný projekt, ale stále to nie je riešenie.
Už vieme, že menová únia nemôže vydržať iba s jedným pilierom. Popri spoločnej menovej potrebujeme aj spoločnú fiškálnu politiku. No tento druhý pilier nemôže stáť, ak sa vybuduje len spolovice. Spoločné rozpočtové pravidlá a tvrdé sankcie za ich porušenie nestačia. Periférne ekonomiky sa z problémov nedostanú bez transferov.
Diskusia o podobe Európy sa fiškálnou zmluvou neskončila. Ledva sa začala. Rozhodne o osude Slovenska, a preto by sa do nej naša nová vláda mala zapojiť. Nepomôže jej však, ak sa dostane do pasce nadšením pre recepty, ktoré strácajú politickú podporu a nefungujú.