Dlho bývalo pravidlom, že vedúce posty v najvýznamnejších verejných medzinárodných finančných inštitúciách si delili medzi sebou EÚ a USA. Prezidenta resp. prezidentku Medzinárodného menového fondu vyberala Európa, kandidáta na čelo Svetovej banky zas navrhovali Spojené štáty. Ani nadchádzajúci výber šéfa Svetovej banky asi neprinesie zlom v tradícii. Napriek tomu sa objavujú aspoň náznaky reformy neprijateľného, takmer lénneho systému.

V prvom rade treba privítať, že tzv. rozvojové krajiny nominovali vlastných, a nie hocakých (proti)kandidátov. A ani USA nešli celkom podľa zabehnutého scenára. Na jednej strane síce americká administratíva nenominovala rovno Jeffreyho Sachsa. Tento ekonóm je v postkomunistickej Európe síce kontroverzný, ale vzhľadom na jeho dlhodobú činnosť v oblasti rozvoja (a na nízku latku doterajších prezidentov SB) ho možno považovať za dosť progresívneho kandidáta. Na pozíciu šéfa Svetovej banky sa navrhol netradične sám a jeho kandidatúru podporilo niekoľko tzv. rozvojových krajín. USA však nie. Sachs sa napokon v konečnej nominácii neocitol vôbec.