Začína byť zrejmé, že finančné čarovanie s dočasným eurovalom (snaha o zvýšenie jeho palebnej sily) krízu v eurozóne nevyrieši ani nezastaví.

Takzvaný trvalý euroval je v nedohľadne. Jediný, kto ešte môže vyložiť na stôl tromfy, je Európska centrálna banka (ECB). Tá už síce v obmedzenej miere pôsobí, odmieta však rozhodujúci krok — stať sa veriteľom poslednej inštancie pre členské štáty Európskej únie. V tomto postoji ju zatiaľ jednoznačne podporovalo Nemecko.

Možný scenár? ECB a Nemecko môžu zmeniť postoj. Budú však čakať na dohodu, ktorá pretvorí úniu trochu viac "na ich obraz". Tú môže priniesť vrcholové stretnutie EÚ. Detaily zatiaľ nie sú známe, no dá sa predpokladať, aké elementy bude obsahovať.

V prvom rade ďalšie sprísnenie mechanizmu udeľovania sankcií krajinám, ktoré prekročia rozpočtové pravidlá. Nemci už povedali, že rozhodovanie chcú dať do rúk inštitúcii čo najviac odtienenej od politických vplyvov.

Druhým prvkom bude prísne podmienenie akejkoľvek pomoci akceptovaním drastických programov šetrenia. Tie sú dnes "povinné" iba pre štáty, ktoré čerpajú pôžičky z Európskeho fondu finančnej stability. ECB nimi bude určite chcieť podmieniť aj nákupy štátnych dlhopisov.

Po tretie, summit pravdepodobne sprísni požiadavku zavedenia "pravidla vyrovnaného rozpočtu" do legislatívy členských krajín. Najlepšie priamo do ich ústav. No a nakoniec, čakajme diskusiu o možnosti "dobrovoľného odchodu" z eurozóny.

Za týchto podmienok bude ECB môcť zmeniť postoj. Aby sa vyhla problémom, štátne dlhopisy možno nebude nakupovať priamo, ale cez Medzinárodný menový fond. Uskutočňovanie týchto dohôd bude, samozrejme, nejaký čas trvať, no lídri budú pravdepodobne veriť, že už aj ich ohlásenie im kúpi aspoň niekoľko mesiacov.

Ak by sa aj nemýlili, vyrieši to problémy eurozóny? Nie, a to z niekoľkých dôvodov.

Nerobí sa nič s destabilizujúcim vplyvom finančných trhov. Európski lídri sú v posledných mesiacoch takí zaneprázdnení snahou o ich upokojenie, že zabudli, ako v prvých mesiacoch krízy volali po ich regulácii.

Vziať rozhodovanie o verejných financiách z rúk národných politikov a postaviť ho na pravidlách vytesaných do kameňa znie ako praktické riešenie, no má zásadný problém (aj keď odhliadneme od otázky, ako sú pravidlá formulované) — demokratickú legitimitu.

Najdôležitejšie nakoniec: nerieši problém veľkého rozdielu v konkurencieschopnosti krajín centra a periférie. Pôžičky či nákupy dlhopisov umožnia prežiť, zachrániť sa pred neriadeným bankrotom, nie sú investíciami do rozvoja. Vzhľadom na podmienky, s ktorými sú spojené, môžu pôsobiť práve opačne.

Tieto problémy vyrieši len zmena politickej situácie na starom kontinente. Prvé môže byť, už na budúcu jar, Francúzsko. Rozhodujúce však budú parlamentné voľby v Nemecku na jeseň 2013. A to je dnes prekliate dlhý čas. Môžeme iba dúfať, že bude existovať Európa, ktorú by bolo možné meniť.