Postup dvoch demokratických prozápadných kandidátov do druhého kola zanechal vo veľkej časti verejnosti úľavu. Povolebné odozvy oboch postupujúcich však už preukázali nevyhnutnosť, ktorú pochopili aj v Smere. Ak má Šefčovič v najbližšej voľbe pomýšľať na dôstojný výsledok, voči svojej protikandidátke sa musí dôraznejšie vyhraniť. Tým zároveň rozširuje prienik vlastnej voličskej základne a elektorátu neúspešných kandidátov z tretieho a štvrtého miesta.

Sotva však možno očakávať, že hodnoty a postoje, ktoré Šefčovič prezentuje menej autenticky než kandidáti národno-kresťanského radikalizmu, pritiahnu v druhom kole k voľbám voličov, ktorí prvé kolo vynechali. Predpokladá sa skôr nižšia účasť: doma ostanú predovšetkým sklamaní voliči Harabina a Kotlebu, pre ktorých je Šefčovič voči Čaputovej príliš kompromisnou alternatívou.

Úspech Čaputovej, ktorá si oproti druhému Šefčovičovi z platných hlasov odkrojila viac než dvojnásobný percentuálny podiel, možno interpretovať ako naplnenie požiadavky rétoriky odlišnej od tej, ktorá vo vrcholovej politike voličov už vyčerpáva a znechucuje. Prvokolové výsledky nateraz naznačujú, že odozvou na pravicový extrémizmus nemusí byť nevyhnutne ešte výraznejší radikalizmus, ale a i ústup na miernejšie pozície v spojení s osobnou presvedčivosťou kandidátky. Dopyt je po autentickosti, ktorú voliči oceňujú u lídra britských labouristov Jeremyho Corbyna, ako i kandidáta na amerického prezidenta Bernieho Sandersa.

Diskusie a analýzy pred prvým kolom volieb sa výrazne zaoberali o. i. aj kultúrno-etickými otázkami. Kým dosiaľ sa javili ako ozvláštnenie a zavše i zbulvarizovanie súboja o Grasalkovičov palác, v druhom kole sa zrejme práve tieto témy stanú hlavnou bojovou líniou. Šefčovič už počas predchádzajúceho víkendu vykladal výsledky volieb ako odmietavý postoj väčšiny spoločnosti voči liberálnej agende svojej protikandidátky.

Finalisti sa v zahraničnopolitických otázkach zásadne nerozchádzajú, ba Šefčovič má vďaka svojmu medzinárodnému renomé a skúsenostiam nad Čaputovou v tejto oblasti výhodu. Vyzdvihovanie západného smerovania krajiny mu však presah k voličom, na ktorých cieli, skôr sťaží než uľahčí, preto Šefčovič celý volebný vklad stavil na kultúrno-etickú kartu.

Pre voličov z miest a vyššej a strednej triedy môže prirodzene ísť o jeden z kľúčových rozmerov kampane. Pre väčšinu pracujúcich, ktorých prvoradou starosťou sú aj napriek ekonomickému rastu krajiny chlebové otázky, sú polemiky ohľadom legalizácie drog, interrupcií či rodovej a LGBTQI problematiky buď nepodstatné, alebo fungujú ako zástupné bojiská.

Vzhľadom na to, že v najvyššej politike dlhodobo chýba subjekt, ktorý by autenticky a dôsledne presadzoval záujmy pracujúcich, frustrácia sa prenáša do iných oblastí a chýbajúcu ekonomickú reprezentáciu hľadá istá časť elektorátu inde. Autenticitu, pocit spolupatričnosti a identity nachádzajú segmenty voličstva u kandidátov a strán, ktoré síce idú proti ich záujmom, avšak nepôsobia voči nim exkluzívne.