Keď sa pred 50 rokmi dostal do slovenských kín film režisérov Jána Kadára a Elmara Klosa Obchod na korze, tematizujúci temnú stránku našich novších dejín, takzvané riešenie „židovskej otázky" počas vojnového Slovenského štátu, prepukla na stránkach slovenských novín a časopisov dikusia o jeho „slovenskosti".

Predzvesťou bola projekcia v pražskom filmovom klube pre českú a slovenskú kultúrnu elitu, ktorá sa konala krátko pred medzinárodnou premiérou filmu. Pozvaní hostia zo Slovenska sa v nasledujúcej debate rozčuľovali nad údajne skresleným stvárnením deportácií Židov, ktoré vraj - vtedy ešte zväčša podľa pamätníkov - v skutočnosti vôbec neboli také kruté, ako aj slovensko-židovských vzťahov a „slovenského fašizmu" ako takého.

Hneď ako v lete roku 1965 film uviedli a ocenili na Festivale pracujúcich v Bratislave, objavila sa v oficiálnom tlačovom orgáne Komunistickej strany Slovenska Pravda kritická recenzia. Jej autor, Milan Polák, síce uznával umelecké kvality filmu, tvrdo však kritizoval jeho údajné dokumentaristické ambície. Jeho čierno-biele videnie - aj v tomto prípade vadilo stvárnenie deportácií a „pasivity civilného obyvateľstva" - podľa Poláka deformuje „historickú pravdu".

V dôsledku toho sa vynára otázka viny: „Kto je tu vlastne vinný? Atmosféra tej doby alebo človek malomeštiak v jej zajatí? Podľa filmu asi atmosféra, tvorená národným kolektívom ako celkom a človek jednotlivec bol iba jej bezmocnou obeťou. Odpoveď je pritom iba jedna — tak to nebolo, ale práve naopak!"

Zatiaľ čo v straníckom orgáne sa bral pod ochranu „národný kolektív" páchateľov a divákov, Slovenské pohľady sa zamerali na obete. Autor recenzie vyčítal filmovým tvorcom schematizmus, ktorý je v protiklade s marxistickou náukou o „triednom boji ako základnom znaku dejín".

Arizátori sú podľa autora vykresľovaní ako „socálne podmienený historický jav", ale u prenasledovaných „príslušníkov židovskej národnosti" mu chýba objektívnosť. Títo neboli ani zďaleka iba „bedári a chudáci", naopak, „v skutočnosti predstavovali predovšetkým sociálne majetnú, vykorisťovateľskú vrstvu a práve preto represálie proti nim nachádzali najmä spočiatku aj v prostých ľuďoch takú priaznivú odozvu".

Tieto kritické hlasy - proti nim stáli pozitívne ohlasy v orgáne mladých Smena a v Kultúrnom živote - spájala vyslovene nacionalistická argumentácia: v Pravde sa film bez rozpakov označoval za „český" a Slovenským pohľadom zase vadila jeho „dosť chybná slovenčina".

Táto tendencia vyvrcholila po potlačení Pražskej jari v auguste 1968. Napríklad v článku Pravdy z roku 1970 sa medzinárodný úspech filmu vysvetľoval jeho židovskou tematikou, ktorá však údajne bola podaná „netriednym, jednostranne deformovaným spôsobom... slovenská verejnosť - toto dielo tak cudzo odrážajúce slovenské povedomie... pri prvom hraní odmietla demonštratívnym ignorovaním. Kiná boli poloprázdne.“

Toto tvrdenie neplatí prinajmenšom pre divákov zo Sabinova, kde sa film od mája do augusta roku 1964 natáčal. Podľa mestskej kroniky sa predpremiéry na jar roku 1965 počas troch dní zúčastnilo viac ľudí, než malo mesto obyvateľov. Nedá sa predpokladať, že všetci Sabinovčania boli nadšení tematikou filmu a jej spracovaním (režisér Kadár si spomínal aj na protižidovské prejavy komparzistov), pôsobenie okolo filmu im však očividne umožnilo spestriť ich každodennosť.

Neskôr sa pravdepodobne chceli podieľať na jeho svetovej sláve, o čom svedčia aktivity mesta ešte v uplynulých rokoch, konkrétne každoročné oslavy „oscarového mesta". Povestnou iróniou dejín potom je, keď sa na internetových stránkach mesta dočítame, že Obchod na korze je „jediný slovenský film", ktorý získal Oscara...

Táto zmena vo vnímaní vlastnej minulosti - s divadelnými hrami a muzikálmi na motívy filmu či poviedky Ladislava Grosmana sa v uplynulých rokoch akoby roztrhlo vrece - odráža okrem nepoľavujúcich snáh o zviditeľnenie aj posun v kultúre spomínania: zatiaľ čo v 90. rokoch téma holokaustu slovenskú spoločnosť polarizovala, stala sa z nej po vstupe do Európskej únie takpovediac súčasť slovenskej identity. V akom pomere sú obe tendencie odrážajúce sa v renesancii Obchodu na korze - snahy o zviditeľnenie, respektíve úsilie o vyrovnanie sa s minulosťou - je otázka, na ktorú nemám jasnú odpoveď.