Pozerám okolo seba ako sprostý. Ľudia sa vrhajú na barikády, lynčujú sa, niekto navrhuje, aby si voliči fotili svoje lístky, "tí čo to neurobia, sú jasní." Iný volá po cenzúre spravodajstva, 250 lajkov od väčšinou príčetných priateľov, ostatní sa zakopali v pozícii nevoličov, myslia si, že voľby ich opäť pripravujú o slobodnú vôľu. Uplynulý týždeň ukázal, že Slovensko má verejnú diskusiu na úrovni severnej Kórey, som zvedavý, koľko ľudí by zahynulo, keby bolo povolené strieľať svojich odporcov.

Čo nám drbe? Toto je prevádzka demokracie? Toto je ideál občianskych cností, priestor, kde máme diskutovať, snažiť sa vzájomné pochopiť a rešpektovať integritu našich oponentov? Demokracia nie je hystéria ani rozprávka o pravde, ale každodenná disciplína. Je únavná práve preto, že je životným štýlom a nie feudálnou ceremóniou. Demokracia je výrazom toho, že politika je súčasťou okamžikov, implantovaná do našej prítomnosti. Na rozdiel od kozmogonických drám neponúka prostredníctvom mystérií občasný kontakt so silami, čo riadia svet. Dáva nám možnosť realizovať kresťanskú slobodnú vôľu a osvietenský kritický rozum bez toho, aby sme sa nepozabíjali. Akú úroveň kultivovanosti diskusie sme dosiahli za dvadsaťpäť rokov? Oponenti sú predmetom posmechu, vylúčenia, poprípade šikany. Správanie sa jedných aj druhých nemá nič spoločné s ideálom občianskej spoločnosti, ani bojom za dobro. Dochádza k rozkladu kritického myslenia na najjednoduchšie vášne, za ktorými sú iba pudy.