O Slovensku sa v medzinárodnej tlači, vrátane maďarskej, roky písalo ako o zázračnej krajine hospodárskej liberalizácie. Podľa všeobecnej mienky za rýchly hospodársky rast „tatranského tigra“ mohli zníženie daní a zavedenie systému rovnej dane. Je to pravda?

Analýza údajov nemá slúžiť na podporu argumentu, že na Slovensku nedochádza k žiadnym hospodárskym zmenám. Slovensko sa stabilne prispôsobuje trendom spoločným pre ostatné stredoeurópske krajiny, ktoré prechádzajú ekonomickou transformáciou. K tomuto procesu sa krajina pridala neskôr než ostatné krajiny regiónu. Navyše Slovensko od získania samostatnosti patrí medzi krajiny s rýchlym tempom hospodárskeho rastu. Treba však dodať, že sociálne vplyvy tohto procesu zďaleka nie sú jednoznačne pozitívne.

Slovensko — rast HDP v %

(Zdroj: OECD, 2009)

Stojí za zmienku, že silný hospodárky rast sa odohral v nízko inflačnom prostredí a za situácie nie ďaleko od vyrovnaného štátneho rozpočtu. Slovensko sa snažilo splniť podmienky členstva v eurozóne, do ktorej nakoniec vstúpilo 1. 1. 2009.

Vo všeobecnosti sa usudzuje, že tento úspech je výsledkom práce dvoch vlád Mikuláša Dzurindu, konkrétne najmä týchto opatrení:

• drastické, skoro o polovicu znížené dávky v sociálnom systéme v roku 2004, ktoré dotlačili na pracovný trh tých, ktorí boli na tieto dávky odkázaní;
• privatizácia bánk, veľkých národných spoločností a veľkej časti energetického sektoru;
• reforma dôchodkového systému (zásluhovosť v štátnom pilieri, zavedenie druhého piliera, zvýšenie dôchodkového veku);
• daňová reforma v roku 2003: zjednotenie sadzieb dane z príjmov fyzických osôb, dane z príjmov právnických osôb a dane z pridanej hodnoty na úrovni 19 %;
• reforma zdravotníctva: rozdelenie zdravotného poistenia na verejné a individuálne, zavedenie poplatkov za služby spojené s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, transformácia zdravotných poisťovní na akciové spoločnosti;
• regionalizácia: proces fiškálnej decentralizácie;
• fiškálne opatrenia na zabezpečenie splnenia kritérií Paktu stability a rastu, zabezpečenie európskej menovej integrácie.

Obnovenie rastu po roku 2001 je väčšinou vysvetľované dvoma faktormi. Prvým je začiatok prúdenia zahraničného kapitálu na Slovensko vďaka už spomenutým daňovým reformám. Druhým je obmedzenie demotivačných faktorov v sociálnom systéme. Pozrime sa teraz bližšie na tieto dva prvky. Prvý predpoklad je každopádne nesprávny. Rast sa začal už v roku 2001, dlho pred daňovou reformou v roku 2003, takže to nemôže byť dôvod rastu. Reforma jednoznačne pomohla rastu produktivity, ale to nemôže byť spúšťacím faktorom, ako to vidíme aj na nasledujúcom grafe:

Prílev priamych zahraničných investícií, Slovensko (v miliónoch USD)