Po poslednom stretnutí ministrov financií z eurozóny si mohli niektorí euroskeptici (čo je, samozrejme, rovnako skresľujúce pomenovanie ako „eurooptimisti“, ale použime ho pre jednoduchosť) spokojne mädliť ruky. „Nehovorili sme? Na nedávnych dohodách o prísnejších rozpočtových pravidlách ešte ani nezaschol atrament, a už ich porušujeme.“

Španielsko dostalo o jeden rok viac na konsolidáciu rozpočtu. Čo už môže byť lepším dôkazom, že eurozóna berie sľuby asi tak vážne ako notorický alkoholik? Preto pre ňu niet záchrany.

Ponechajme bokom formalistickú diskusiu o tom, či sa tým rozhodnutím porušilo nejaké „európske pravidlo“. Pretože nebolo. Zásadným omylom je presvedčenie, že šetrenie za každú cenu je všeliekom.