Turecký finančný denník Dünya nedávno na svojej titulnej stránke vyhlásil, že „Turecko sa stále pýši titulom najrýchlejšie rastúcej ekonomiky v Európe“. Turecký štatistický úrad práve zverejnil nové údaje, podľa ktorých turecké hospodárstvo rástlo v roku 2011 tempom 8,5 %. Hospodársky rast je síce impozantný, ale spočíva na vratkých základoch.

Turecký rast poháňa prílev kapitálu zo zahraničia. Krajina sa tak vrátila k modelu rastu z obdobia pred krízou v rokoch 2008-2009. Táto kríza na Turecko dopadla mimoriadne tvrdo. Silný odliv kapitálu zasiahol model rastu priamo do srdca. HDP sa na prelome rokov 2008 a 2009 prudko prepadol. V prvom štvrťroku roka 2009 HDP medziročne klesol o 12,4 %.

Kapitál však začal pomerne skoro opäť prúdiť do Turecka. Krajinu totiž medzinárodní investori očividne považujú za súčasť tzv. rozvíjajúcich sa trhov (emerging markets). Táto skupina krajín bola voči prejavom krízy odolnejšia než USA, Japonsko či EÚ. Na druhej strane ale bolo Turecko krízou zasiahnuté omnoho viac než Čína, Brazília či Argentína. Jeho zraniteľnosť vyplývala z vysokých deficitov obchodnej bilancie a bežného účtu a z enormnej závislosti na dovoze kapitálu.

Rast sa začal obnovovať ku koncu roka 2009 a s ním sa vrátila aj štrukturálna citlivosť rastového modelu. Veľký príliv kapitálu prispel k nárastu úverov v tureckej ekonomike. Za posledné desaťročie vzrástol v Turecku význam zahraničných bánk. Všetky banky v krajine sa výrazne podpísali pod rast spotrebných úverov. Niektoré banky zašli v marketingu až tak ďaleko, že telefonujú zákazníkom domov a ponúkajú im na turecké pomery výhodné úvery bez toho, aby si preverili ich príjmy a celkovú bonitu. Klienti dokonca ani nemusia chodiť do pobočky banky, aby podpísali úverovú zmluvu. Takéto obchodné praktiky sú pomerne jasným prejavom prehriatia ekonomiky.

V roku 2011 úvery na nehnuteľnosti vzrástli medziročne o 21 %. Stavebníctvo bolo v tomto roku po veľkoobchode a maloobchode najrýchlejšie rastúcim sektorom tureckého hospodárstva. Zaznamenalo rast 11,2 %. Stavebníctvo a obchod s nehnuteľnosťami sú sektory tesne napojené na vládnu stranu AKP a jej záujmy aktívne presadzuje aj miestna správa a verejná stavebná spoločnosť TOKI. Tá sa špeciálne zameriava na zámožných klientov. Mnohé realitné projekty sú kontroverzné, pretože sú často spojené s núteným vysťahovaním. V Istabnule je na rapídnom vzostupe gentrifikácia (rast cien vedúci vedúci k vytáčaniu nízkopríjmových vrstiev z lokalít, kde prebieha realitný boom).

Spotreba živená úvermi prispela aj k rastu výroby — medziročný rast bol 9,4 %. Dovoz však rástol ešte rýchlejšie — v roku 2010 o 31,7 % a minulý rok o 29,8 %. Turecký priemysel je pomerne odkázaný na dovezené vstupy, najmä na medziprodukty. Na túto slabinu priemyselnej štruktúry upozorňovali aj vládne agentúry.

V aktuálnom programe stimulov pre priemysel a regionálny rozvoj vláda identifikovala rast výroby medziproduktov za jednu zo svojich kľúčových priorít. Namiesto sektorálnych politík založených na nahrádzaní dovozu sa však spolieha na rozpočtové stimuly pre jednotlivé firmy. Uvidí sa, ako efektívna bude táto politika. Každopádne je ale už dnes jasné, že tieto priemyselné politiky idú jednoznačne nad rámec toho, čo pre priemyselný rozvoj spravili stredozemské členské štáty EÚ, ako Španielsko, Portugalsko či Grécko.

Štrukturálna slabosť hospodárskej štruktúry a nadhodnotený výmenný kurz viedli k rýchlemu nárastu deficitu bežného účtu. V roku 2011 dosiahol cca. 10 % HDP. Táto hodnota je celkom jednoznačne neudržateľná. Rýchlo rástlo aj zahraničné zadlženie. Od roku 2003 sa viac než zdvojnásobilo a na konci roka 2011 dosiahlo úroveň 306,5 mld. USD. V zahraničnom dlhu prevláda súkromný dlh (66,1 % z celkového zahraničného zadlženia).

Turecký „zázrak“ sa v mnohom podobá španielskemu „zázraku“ z obdobia pred krízou. Kľúčová podobnosť je, že sa zakladá na dlhu. Sektor stavebníctva a nehnuteľností pre turistické účely hrá dôležitú úlohu. Výrobný sektor vykazuje známky štrukturálnej slabosti (hoci v Turecku sa mu dostáva aspoň akej-takej politickej pozornosti). Deficit obchodnej bilancie a bežného účtu sú vysoké. Po spľasnutí realitného rozmachu a sťažení prístupu k zahraničným úverom španielsky „zázrak“ skončil. Rast založený na financiách viedol za posledných dvadsať rokov v Turecku k viacerým finančným krízam. Opakovanie krízy hrozí teraz opäť.

Turecký model rastu je navyše zo sociálneho hľadiska veľmi nerovný. Aj počas rokov boomu ostala nezamestnanosť vysoká. V roku 2010 bola široko definovaná miera nezamestnanosti (otvorená a skrytá) stále 18,3 %. Zamestnanosť v poľnohospodárstve rapídne klesá a mestské časti nie sú schopné absorbovať migrujúcich pracovníkov.

Takže nad tureckým rozmachom ostáva visieť veľa otáznikov.