Slovensko si žije svojou gorilou kauzou, ktorá naznačuje prepojenie silných hráčov zo súkromného sektora na politické strany. V Británii zato premiér kope za finančný sektor celkom otvorene. Najnovšie v nedeľu vyhlásil, že nepodporí návrh európskej dane z finančných transakcií. Vo svojom dôsledku môže mať tento postoj ďalekosiahle dopady.

Najprv pár slov k myšlienke, zásadám a konkrétnemu návrhu dane. V podstate a celkom jednoducho ide o to zdaniť finančný sektor a príjem z takejto dane použiť vo verejnom záujme. Nápad je staršieho dáta — za otca myšlienky možno považovať laureáta Nobelovej ceny za ekonómiu Jamesa Tobina.

Prach z desaťročia starého nápadu tzv. Tobinovej dane ale odfúkla aktuálna globálna kríza. Finančný sektor sa dostal do hľadáčika oprávnene. Za krízu je z veľkej časti zodpovedný (napriek tomu ďalej z krízy ťaží prostredníctvom zvýšených ziskových marží), náklady na jeho záchranu vyšťavujú verejné rozpočty, niektoré jeho časti sú zo spoločenského hľadiska neužitočné a najmä — jeho daňové zaťaženie je nespravodlivo nízke a teda suboptimálne. Finančné služby sa napr. často oslobodzujú od DPH.

Spôsobov realizácie finančnej dane je viacero. Tzv. banková daň, ktorá sa zavádza na Slovensku vo výške 0,4 %, je jedným z nich. Iným spôsobom je zdanenie konkrétnych finančných činností, napr. finančných prevodov. Práve daň z finančných transakcií navrhla v septembri 2011 Európska komisia zaviesť v EÚ.

Daň s navrhovaným vstupom do platnosti v roku 2014 by sa týkala transakcií s cennými papiermi medzi finančnými inštitúciami v EÚ. Obchody s akciami a dlhopismi by sa zdanili na úrovni 0,1 % a derivátové transakcie sadzbou 0,01 %. Plánovaný ročný výnos by mal dosahovať cca. 60 mld. eur. Príjmy by sa rozdelili medzi Úniu a členské štáty.

Navrhovaná daň by sa dotkla 85 % finančných transakcií medzi finančnými inštitúciami. Vyhla by sa občanom a podnikom — do pôsobnosti návrhu Európskej komisie totiž nespadajú hypotéky, bankové úvery, poistné zmluvy a ďalšie bežné finančné činnosti ľudí a firiem.

Britský premiér Cameron a iní odporcovia dane argumentujú, že jej zavedenie zaťaží sektor tak, že to povedie k odchodu finančných inštitúcií do krajín s priaznivejším daňovým prostredím. Hoci ani to nie je vylúčené, je to málo pravdepodobné.

Jednak sú sadzby (bohužiaľ) príliš nízke. A keby aj daň viedla k zníženiu činnosti sektora, nič tragické by to neznamenalo. Nárast špekulatívnych aktivít v posledných rokoch bol taký rýchly, že finančná daň by nás v tejto štatistike iba vrátila o pár rokov dozadu.

Súvisiacim „argumentom“ Camerona je, že daň podporí, až keď bude prijatá globálne. Údajne preto, že dovtedy bude jej prijatie progresívne krajiny znevýhodňovať. To ako keby povedal, že ju nepodporí nikdy — prijať ju v jednom okamihu na celosvetovej úrovni je totiž prakticky vylúčené. Zavádzať sa dá len postupne a je to práve on, ktorý tento proces svojimi pseudoargumentami úspešne blokuje na úrovni EÚ.

Jedno je isté — pokiaľ sa zásadne nezmení postoj politických elít k finančnému sektoru, sme od odvrátenia krízy na míle ďaleko.

Užitočné linky k dani z finančných transakcií:

Zhrnutie európskeho návrhu dane

Časté otázky

Samotnýnávrh smernice EK

DaňRobina Hooda v Británii

PublikáciaMMF

Text vychází v rámci projektu Kritická ekonomie, jehož je Deník Referendum partnerským médiem.