Slovensko si žije svojou gorilou kauzou, ktorá naznačuje prepojenie silných hráčov zo súkromného sektora na politické strany. V Británii zato premiér kope za finančný sektor celkom otvorene. Najnovšie v nedeľu vyhlásil, že nepodporí návrh európskej dane z finančných transakcií. Vo svojom dôsledku môže mať tento postoj ďalekosiahle dopady.

Najprv pár slov k myšlienke, zásadám a konkrétnemu návrhu dane. V podstate a celkom jednoducho ide o to zdaniť finančný sektor a príjem z takejto dane použiť vo verejnom záujme. Nápad je staršieho dáta — za otca myšlienky možno považovať laureáta Nobelovej ceny za ekonómiu Jamesa Tobina.

Prach z desaťročia starého nápadu tzv. Tobinovej dane ale odfúkla aktuálna globálna kríza. Finančný sektor sa dostal do hľadáčika oprávnene. Za krízu je z veľkej časti zodpovedný (napriek tomu ďalej z krízy ťaží prostredníctvom zvýšených ziskových marží), náklady na jeho záchranu vyšťavujú verejné rozpočty, niektoré jeho časti sú zo spoločenského hľadiska neužitočné a najmä — jeho daňové zaťaženie je nespravodlivo nízke a teda suboptimálne. Finančné služby sa napr. často oslobodzujú od DPH.

Spôsobov realizácie finančnej dane je viacero. Tzv. banková daň, ktorá sa zavádza na Slovensku vo výške 0,4 %, je jedným z nich. Iným spôsobom je zdanenie konkrétnych finančných činností, napr. finančných prevodov. Práve daň z finančných transakcií navrhla v septembri 2011 Európska komisia zaviesť v EÚ.

Daň s navrhovaným vstupom do platnosti v roku 2014 by sa týkala transakcií s cennými papiermi medzi finančnými inštitúciami v EÚ. Obchody s akciami a dlhopismi by sa zdanili na úrovni 0,1 % a derivátové transakcie sadzbou 0,01 %. Plánovaný ročný výnos by mal dosahovať cca. 60 mld. eur. Príjmy by sa rozdelili medzi Úniu a členské štáty.