Trikolóra nad Tripolisom
Jaroslav DrobnýExcesy povstalcov nie sú argumentom v prospech Qaddáfího. Neospravedlniteľné násilie voči civilistom zo strany povstalcov musí byť predmetom vyšetrovania a potrestania vinníkov, ak nová Líbya naozaj ašpiruje o miesto medzi demokratickými krajinami.
Nezáleží na tom, ako dlho ešte vytrvajú Qaddáfího stúpenci v slepej oddanosti svojmu vodcovi. Nezáleží na tom, či Qaddáfí ujde do zahraničia, vytiahnu ho zo smradľavej diery pod slepačou farmou, alebo bude na juhu Líbye pokračovať v hre na partizánskeho vodcu. Nezáleží na tom, ako dlho ešte budú trvať boje. Štyri desaťročia trvajúci režim je na konci svojej existencie.
Bilancia? Vraj 20 tisíc mŕtvych. A jeden z veliteľov povstalcov toto číslo zväčšil viac ako dvojnásobne, predpokladajúc, že všetci nezvestí sú tiež mŕtvi. Predpoklad, že tisíce osôb, ktoré sa „stratili“ po potlačení protestov v jari a stále „chýbajú“, treba pripočítať k obetiam, je pravdepodobne správny. Mnohí z nich sa snáď nájdu, mnohým sa podarilo skryť, ujsť na povstalcami kontrolované územie. Tak či tak, aj najnižší odhad počtu obetí je šokujúci. A ešte vzrastie, keď budú objavené ďalšie popraviská Chámisovej brigády.
Vzrastie ale aj o obete pomsty a improvizovanej „spravodlivosti“ na skutočných či domnelých páchateľoch zločinov bývalého režimu.
Qaddáfího režim skončil. Bez ohľadu na to, čo si o tom myslia tí, ktorí do poslednej chvíle verili, že správy z Líbye sú iba ohromnou mediálnou konšpiráciou generálov NATO a emírov Zálivu, že zábery z bojov v Tripolise sú zinscenované kdesi v katarských filmových ateliéroch. A propagande Al-Džazíry predsa veriť nebudú!
Aj na svojom konci má však režim občana Qaddáfího verných stúpencov a advokátov, aj u nás v strednej Európe. Strašia novým Irakom, novým Afganistanom.
Situácia pri zvrhnutí Qaddáfího neznesie porovnanie so zvrhnutím Saddáma Husajna v Iraku. Saddáma zvrhla zahraničná intervencia po rokoch jeho medzinárodného vylúčenia. Qaddáfího zvrhli jeho poddaní, líbyjskí občania, po rokoch jeho vrelých vzťahov so západnými lídrami.
Pomoc Západu pri zvrhnutí Qaddáfího je neodškriepiteľná, no prišla až po vypuknutí domáceho odporu proti diktátorovi. Keďže sa na to často zabúda, radno pripomenúť: najprv vypukli prodemokratické protesty, po ich brutálnom potlačení vypuklo ozbrojené povstanie líbyjských občanov a až po mesiaci prišla rezolúcia OSN. A to až po mnohých podporných vyjadreniach pre Qaddáfího režim od mnohým prominentných politikov Západu.