Za dve päťdesiat sa „dozviete", kto sú slobodomurári, či treba veriť kruhom v obilí zo Shyamalanovho filmu s Melom Gibsonom, či bol Platón na chlapcov.

Za ich kurzami „praktickej filozofie" nájdete tradičných sektárskych ochotníkov, ktorí ponúkajú lacnú spirituálnu dekoráciu, pochádzajúcu z ilegálnych ateliérov, nenaplnených politických túžob. Dobrosrdečné tety a ujovia zo sekty, ktorí nábožne prestoja na Bibliotéke dva dni, aby vám vysvetlili „záhady človeka a kozmu", možno ani nevedia, aké názory hlásal zakladateľ sekty, Argentínčan Jorge A. Livraga Rizzi.

Francúzsky novinár Alain Woodrow z denníka Le Monde vo svojom obsiahlom článku už dávnejšie vysvetlil, že Nová Akropolis je paramilitárna sekta hlásajúca príchod nadčloveka. V kontexte antidemokratických textov zakladateľa sekty, ktorý navrhol internáciu analfabetov, žobrákov, chorých, narkomanov alebo homosexuálov do „špecializovaných zariadení", sa to zdá nakoniec logické. Tam majú zrejme tieto „kreatúry" zodpovedné za morálny úpadok západných hodnôt - aké povedomé - konečne pochopiť, že kozmická láska je súdená iba nadčloveku.

Filozofia sa dnes mení na karneval. Bernard Henry-Levi chodí po Kaukaze s ochrankou, Luc Ferry jazdí na kabriolete značky Jaguar, zo Slavoja Žižeka sa stal libidálny totem neostalinizmu. V Bratislave môžete navštevovať sektárske kurzy aj na splátky. Pretože aký by to bol boj za poznanie a humanizmus, keby bol zadarmo, ako v časoch Platónovej akadémie.

Do Cour Pétral, v strednom Francúzsku, kde má Nová Akropolis európsku centrálu, sa dostanete za výrazne výživnejší príspevok na kozmický humanizmus. Uvidíte tam vojensky organizovanú kompániu poobliekanú do uniforiem zo Star Treku, ako sa zdraví rímskym pozdravom futbalových fašistov, je prísne delená na mužov a ženy a konečne rozumie slovám otca zakladateľa: „Demokracia neexistuje… záverečné zjednotenie ľudstva sa uskutoční premenou štátu na aristokratickú a totalitnú vládu… táto štruktúra premení ľudí na nadľudí a neschopní ostanú vzadu…"

Nová Akropola nie je sekta, ktorá vás chce namotať na karí bôžikov s osemnástimi rukami, o ktorých spieval Boy George. Ani nejaká kvalitná heréza, založená na spore o prítomnosť Ducha Svätého v neprítomnosti. Podobne ako portrétisti aury a lapači snov z ezoterického festivalu v PKO zmutovala do podoby duchovnej alternatívy v krajine, ktorej chýba akákoľvek mentálna infraštruktúra. Tradičné cirkvi ostali reflexiou o spoločnosti na úrovni spred stavovských povstaní, judaizmus sme deportovali a islam nemá žiadne právne postavenie. Slovensko nevytvorilo vo vzdelávaní a v kultúre žiaden priestor, ktorý by predstavoval oporu slobodymilovným občanom, túžiacim po niečom inom ako po sebe samých. A je preto pochopiteľné, že ešte aj UNESCO spolupracuje s organizáciou, ktorá by za normálnych okolností nemohla ani stokrát prepisovať za trest „mama má Emu".