Ešte zopár poznámok na vysvetlenie - nielen pre kolegu Hausera - aby nedošlo k nedorozumeniu. Možno som sa nevyjadril presne (čo sa pri takom dlhom texte stáva), ale ja nehovorím primárne o nastolení priamej demokracie radikálnym spôsobom v zmysle - tak a odteraz budeme hlasovať všetci o všetkom. Po takom niečom tu nie je ani spoločenský dopyt. Hovorím o prehlbovaní demokracie v zmysle zvyšovania participácie občana a - áno, aj - zavádzaní prvkov priamej demokracie. V texte je link na výzvu Dokončime revolúciu, na ktorej sa celkom výnimočne dohodli slovenskí intelektuáli a umelci naprieč celým politickým spektrom. Maximalizácia váhy preferenčných hlasov, odstránenie kvóra potrebného na platnosť referenda, priama voľba ombudsmana, komplexná volebná reforma s možnosťou odvolania poslanca - v tom ja nevidím nebezpečenstvo, ktoré tu popisujete. Ak pri dnešnej volebnej účasti jeden poslanec na Slovensku zastupuje cca 25 000 voličov, nevidím dôvod, prečo by petícia 50 000 občanov nemohla mať silu zákonodarnej iniciatívy. Atď., a tak podobne. Plus balík antikorupčných zákonov a eliminácia biznisu v politike. Myslím, že je veľa možností, ako demokraciu prehĺbiť a zatraktívniť. A že je to nesmierne dôležité, lebo nástup fašizmu v tridsiatych rokoch nemal len hospodárske príčiny, bol aj zlyhaním liberálnej demokracie v základných bodoch. Dnes opäť riskujeme frustráciu obyvateľstva z efektívnosti liberálnej demokracie. Udržať a rozšíriť emancipačný potenciál štátu je veľmi dobrá vec v prípade, že ten štát je dostatočne silný - ale to ja tvrdím, že na to dosť silný nie je, že oligarchia ho usudila a partokracia predstavuje metastázy tohto systému. Takže si myslím, že strach z rasizmu, šovinizmu a xenofóbie by sme mali pochopiť ako výzvu a prekonávať ho progresívnymi metódami, nie ústupom z demokracie. Napokon, stále platia ústavné princípy, že o ľudských právach nie je možné hlasovať.

V texte naznačujem, že som si vedomý rizík, ktoré prináša postupné rozširovanie demokracie. Len to nepovažujem za poctivý argument, lebo týmto uvažovaním prijímame argumentáciu tradičných odporcov demokracie platnú od čias osvietenstva a síce, že ľud sa nevie dobre rozhodnúť, že veciam nerozumie, a preto mu moc do rúk nepatrí - mimochodom, toto je argument používaný konzervatívnymi a neoliberálnymi kruhmi aj proti ekonomickej demokracii.
Namiesto toho si myslím, že je potrebné sa zamerať na vytváranie systému váh a bŕzd proti takémuto zneužívaniu moci, čiže to chce ústavné riešenia, a tu by som súhlasil, že bude potrebné domyslieť ešte veľa vecí.
Ale ako princíp je to podľa môjho hlbokého presvedčenia jediný spôsob ako zachrániť dôveru v demokratické mechanizmy a vyhnúť sa novým formám fašizmu.