reklama

Profil čtenáře:
Adriana Gálová

AG
Profese:
Pani Šatavová: Nie je pravda, že v iných sférach neziskových organizácií sa s týmto stretnúť nedá. Spomeniem napríklad organizáciu Amnesty International, ktorá sa tiež snaží byť nepolitická (resp. „nestranná“, čo je, ako sme sa zhodli, výstižnejší výraz). U nich je to za cenu toho, že sa nevenujú niektorým, podľa môjho názoru veľmi dôležitým, témam, ako napríklad izraelsko-palestínsky problém, pretože to „zaváňa politikou“.

Pán Profant: O tom, že sa nedá dosiahnuť zlepšenia v environmentálnej oblasti bez dôrazu na sociálnu spravodlivosť existujú polemiky v rámci vedných odborov ako je napr. Environmentálna sociológia. Koncepty autorov, ktorí sa tomu venujú sú pomerne komplexné, nemyslím však, že nedosiahnuteľné. Som tiež jednou zo zastánkýň tejto myšlienky. Na uvedenie sa do tejto problematiky odporúčam knihu „An invitation to environmental sociology“ od M. Bella.

K ďalším príspevkom sa vyjadrím tak, že podám svoj pohľad na celú udalosť, ako sa stala, a to z prvej ruky. Som totiž koordinátorkou brnenskej lokálnej skupiny, podieľala som sa na organizácii besedy, a tiež viem dosť o fungovaní Greenpeace v ČR.

V prvom rade, beseda nevznikla tak, že by ProAlt pozval pána Beránka. Traja ľudia – Jakub Patočka, jeho syn Josef a ja, sme vedeli o tom, že Jan Beránek do Brna príde. Vznikol teda nápad, aby sa zorganizovala beseda. Aktívne sa na nej podieľali spomenuté osoby, dobrovoľníci Greenpeace, plus všetci, ktorí na Facebooku posielali pozvánky. Jediné vyjadrenie - to, čo sa nazýva ako politickým či prehnaným krokom - bolo z Prahy to, aby sme nemali logo organizácie na plagáte. Je možné, že s tým niekto nebude súhlasiť, no ja tento krok chápem. Okrem toho bolo na plagáte uvedené, že Ján Beránek je zamestnancom Greenpeace International, a tiež sme mali „požehnanie“ od českej centrály ďalej sa podieľať na chode besedy a všetci dobrovoľníci boli vyzvaní k tomu, aby na ňu išli. Každá organizácia má nejakú filozofiu, v rámci ktorej sa snaží oficiálne prezentovať, čo je podľa mňa žiadúce. Rovnako ani ProAlt by do svojich akcií hocikoho neprizval, a to by som mohla konkrétne menovať, nemám však potrebu to takto verejne robiť. Baviť sa teda o celej „kauze“ v takýchto strašne prehnaných súvislostiach je podľa mňa nezmyselné, a ako človek, ktorý v tom bol od začiatku do konca, by som nič podobné neočakávala, že príde.

Nehovoriac o tom, že ProAlt je sám veľmi názorovo rozličný v rámci svojich členov. Ja sama sa zaujímam o ich aktivity, avšak zatiaľ som k nim oficiálne nevstúpila, pretože ešte nemám názor na to, ako by v budúcnosti mohli vyzerať ich ďalšie aktivity. Ďalej v názore na jadrovú energiu je ProAlt veľmi protichodný. Medzi členmi ProAltu sú takí, ktorí sú zásadne pre, ale aj zásadne proti. Diskusia o tom, aby v organizácii vytvorili nejaký oficiálny konsenzus na túto tému, ich ešte len čaká. To je ďalší z dôvodov, prečo si myslím, že taká banalita, ako nedať jedno logo na plagát k besede nie je ničím vyhraneným či prehnaným. Možno sa ProAlt onedlho bude prezentovať ako pro-jadrová organizácia – to záleží na budúcom rozhodnutí jej členov; tak či onak, ostatní tu budú musieť rešpektovať.

Pred besedou mi chodili maily od rôznych ľudí z brnenského mimovládneho sektoru či z univerzity propagujúce besedu, ktorých – ako som sa dozvedela spätne – kontaktoval práve Jan Beránek. Je teda, podľa mňa, prirodzené (aj keď sme to nečakali), že v Brne, kde pán Beránek pôsobil a informoval o besede svoj široký okruh dobrých známych, prišlo na besedu toľko ľudí. Michal v článku vysvetľuje situáciu v Prahe, takže ďalšia polemika o tom, kedy sa beseda v Prahe konala, je podľa mňa úplne zbytočná. Keby sa v tom čase organizovalo čokoľvek iné, nikoho by ani nenapadlo, že je to preto, lebo organizátori akcie chceli vziať účastníkov z akcie ProAltu. Je to jednoducho hlúposť, a vytváranie dojmu o rivalite či nenávisti medzi GP a PA je vykonštruované.

Ku konformite GP a dojmu, že sa snažia za každú cenu nebyť „protivládni“: A čo akcia na rypadle pri Hornom Jiřetíne na jeseň minulého roku, keď bola na transparente podobizeň Nečasa, či ďalšie akcie, kde sa apelovalo na vládnych predstaviteľov? (Z nedávnej minulosti ma napadá „hřbitov“ pri úrade vlády, kde mali dobrovoľníci Greenpeace so sebou napodobeninu hlavy Nečasa a symbolicky vystupovali ako pohrebník.) Greenpeace sa teda z môjho pohľadu v žiadnom prípade nebojí byť protivládnou organizáciou; zároveň sa ňou však nesnaží byť samoúčelne, veď v rámci svojich kampaní často vystupuje proti politikom, či dokonca voči firmám.

Takže to zhrniem. Napriek tomu, že si vážim všetky osoby, ktoré figurujú v tejto veci, z ktorej sa pomaly stáva kauza, myslím si, že kritika Greenpeace je v tomto smere prehnaná. Keby si Greenpeace 40 rokov nedržalo takúto filozofiu, nebola by to dnes medzinárodná organizácia s obrovskými úspechmi. A určite by nemali takú podporu verejnosti. Pravdou je, že ako medzi sympatizantmi, tak aj medzi pracovníkmi či dobrovoľníkmi (!!!) sú ľudia, ktorí môžu s ProAltom sympatizovať či nesympatizovať. (Rovnako to však určite platí aj u PA.) Jednoducho, ekologická organizácia snažiaca sa o zlepšenia životného prostredia, podľa mňa nemusí byť politicky vyprofilovaná. Možno ten čas raz príde, možno to budú sympatizanti Greenpeace, či dobrovoľníci, raz vyžadovať. Dovtedy však takéto správanie považujem za legitímne. Ja sama som s týmto krokom súhlasila, pretože aj v lokálnej skupine v Brne sú dobrovoľníci, ktorí sú proti- či pro- ProAlt. Nevidím nič zlé na tom, nepodsúvať im, svoje stanovisko, zároveň však pomôcť pri organizácií takýchto akcií, ktorých je stále nepochybne málo.
Zakončím to jedinou vetou: Mne, ani iným dobrovoľníkom v Brne, nikto z Prahy nezakázal túto besedu organizovať.