V čase, keď sa v mnohých krajinách diskutuje o oprávnenosti vysokých odmien bankárov, prišli so zaujímavými zisteniami ekonómovia z Centra pre výskum rozhodovania a experimentálnu ekonómiu (CeDEx) na katedre ekonómie Nottinghamskej univerzity. Jedným z výsledkov experimentu (samotný článok možno nájsť tu) bolo, že odmeny nezvyšujú pracovné úsilie zamestnancov.

Experimentu sa zúčastnilo viac ako 100 dobrovoľníkov, ktorí boli náhodne priradení do dvojíc zamestnávateľ — zamestnanec. Zamestnanci v každom kole hry mohli zvoliť vyššie alebo nižšie pracovné úsilie a zamestnávateľ mohol zvoliť, či zamestnanca bude kontrolovať alebo nie. Následne sa pre niektoré dvojice zaviedli pokuty za nízke úsilie alebo odmeny za vysoké úsilie. Účastníci experimentu dostali malú finančnú odmenu, ktorá sa odvíjala od výsledkov hry.

Z experimentu vyplynulo, že zavedenie odmien dokonca znížilo úsilie, toto zníženie však nebolo štatisticky významné. Naopak, zavedenie pokút viedlo k výrazne vyššiemu úsiliu. Dr. Nosenzo, jeden z autorov štúdie, poukazuje na nižšiu početnosť kontrol v prípade, ak zamestnávateľ musí pri zistenej vyššej miere úsilia vyplatiť zamestnancovi odmenu. Táto nižšia početnosť kontrol má negatívny vplyv na úsilie a kompenzuje tak prípadný pozitívny vplyv odmien pracovné úsilie.

Zavedenie pokút výrazne zvýšilo spoločný príjem zamestnancov a zamestnávateľov oproti situácii s odmenami. V tejto súvislosti treba však dodať, že príjem zamestnancov bol nižší ako v prípade situácie bez pokút.

Na záver možno poznamenať, že je otázne, do akej miery tento experiment vypovedá o situácii v reálnom živote. Často nerealistické alebo zjednodušené predpoklady sú však problémom ekonómie všeobecne. Práve behaviorálna a experimentálna ekonómia sa snaží zreálniť, resp. testovať štandardné predpoklady a závery neoklasickej ekonómie. Či boli autori v tomto prípade úspešní, nechávam na posúdení čitateľov.

Text vychází v rámci projektu Kritická ekonomie, jehož je Deník Referendum partnerským médiem.