Potešil ma najnovší príspevok Svetovej banky do diskusie o tzv. rómskej problematike a trhu práce. Prináša totiž optimistické a autoritatívne zistenia:

Začlenenie Rómov je pre ekonomiky Bulharska, Českej republiky, Rumunska a Srbska ekonomicky inteligentné (smart) rozhodnutie, pretože:

• súčasná integrácia Rómov na trh práce je nízka;
• existujú obrovské ekonomické výhody z rovnakých šancí na trhu práce pre Rómov;
• výhody vyvážia náklady na vzdelávanie Rómov;
• Rómovia chcú prispieť a majú potenciál aby tak učinili;
• máme poznatky o tom, aké mechanizmy sú vhodné pre integráciu Rómov.

Posledný bod je príslovečné špidlovské „zdroje tu sú“.

Spôsob argumentácie v prospech integrácie Rómov na trh práce, ktorý je založený na tvrdení, že vylúčenie Rómov z trhu práce je pre spoločnosť ekonomickou stratou, a že ich začlenenie prináša obrovskú ekonomickú výhodu pre celé národné hospodárstvo, nazývam ekonomizujúcou argumentáciou. Tá nachádza v posledných rokoch široké uplatnenie v diskusiách vedených zo strany dominantných aktérov, či už vlád alebo medzivládnych či mimovládnych organizácii (pozri napr. túto štúdiu).

Texty, ktorých zámerom je prezentovať určitý pozitívne mienený politický program, v rámci ktorého apelujú na zamestnávateľov aby zamestnávali Rómov, sú však často ilustrované veľmi selektívnymi a atypickými príkladmi. Napríklad, na podporu svojho argumentu o ekonomickej výhode zamestnávania nízkokvalifikovaných Rómov uvádzajú niektoré pilotné programy veľkých firiem, ktoré takúto rekrutáciu využívajú ako PR v rámci svojho programu „sociálnej zodpovednosti“.

Je tiež paradoxné, že niektoré takéto ekonomizujúce štúdie, ktoré majú byť podľa ich autorov a autoriek založené na „kultúrne neutrálnych“ ekonomických modeloch a kalkuláciách, sú v skutočnosti vystavané na množstve sociokultúrnych dohadov o správaní Rómov. Napríklad o bariérach medzi rómskymi širšími rodinami, o neschopnosti uznať spoločnú autoritu, o živote ohraničenom príbuzenskými vzťahmi, o spoločnej spotrebe statkov brániacej akumulácii a podobne.

Jedna typická štúdia, ktorá sama seba vymedzuje ako ekonomickú, tvrdí že využíva „prístup z verejných financií, ktorý sa snaží merať súlad, či nesúlad medzi vynaloženými výdavkami a dosiahnutými cieľmi a zistiť príčiny úspechov a neúspechov“.

Autori prichádzajú ku kvantifikovaným záverom: „začlenenie Rómov do spoločnosti by obohatilo Slovensko o 7% až 11% HDP ročne“. Vo svojej deklarovanej kultúrnej „neutralite“ sa však dopúšťajú nekonzistentností a nesledujú prísne logiku argumentácie, ktorú si sami vytýčili.

Pozrime sa napríklad na ich tvrdenie, že „modelový scenár [štúdie] predpokladá, že v normálnej situácii neexistuje dôvod, aby sa Rómovia a Nerómovia v priemere správali na trhu práce rozdielne“ (s. 32, zvýraznené DŠ). Na inom mieste však píšu opačne: „úspešné programy na pomoc Rómom, musia ... rešpektovať ich sociokultúrne špecifiká“. Má sa tak diať v dôsledku toho, že Rómovia sa od majority „v rôznej miere líšia svojou kultúrou, chápaním úlohy rodiny a ženy, nízkym sociálnym kapitálom, rozmerom základných existenčných problémov, pracovnými návykmi, úžerou a vzťahom k úsporám.“ (s . 53).

Aj preto, že nevysvetľujú čo myslia pod „normálnou situáciou“, čitateľ-ka naozaj nevie čo si má vybrať — majú Rómovia ako etnická skupina určité „sociokultúrne špecifiká“, ktoré má trh práce rešpektovať, alebo ich nemajú?

Problémom pri takomto spôsobe argumentácie je aj to, že sa vyznačuje určitým redukcionizmom, pretože odhliada od existujúcej ponuky na trhu práce. Otázkou, ktorá vyvstáva v tejto súvislosti je to, či ekonomika skutočne môže a je schopná absorbovať „rezervnú armádu“ nízko kvalifikovanej pracovnej sily?

Pri tomto spôsobe argumentácie ma okrem množstva iných otázok nabáda k mimoriadnej ostražitosti jedna vec. Je ňou odpoveď na otázku, aké odporúčania by autori formulovali vtedy, keby im na základe ich kalkulácií vyšlo, že náklady na inklúziu Rómov na trh práce sú príliš vysoké v porovnaní s udržaním statu quo vylúčenia Rómov z pracovného trhu... .

Text vychází v rámci projektu Kritická ekonomie, jehož je Deník Referendum partnerským médiem.