Bitka o Londýn
Michal HavranV pravidelné rubrice Dopis ze Slovenska se Michal Havran vrací k návštěvě papeže Benedikta XVI. ve Velké Británii.
Pápež Benedikt XVI. síce nevypredal všetky omše na svojom turné po Veľkej Británii aj napriek tomu že cena 25 libier (30 eur) je ničím v porovnaní s nedávnym koncertom Princa, no napriek tomu sa jeho cesta stane historickou. Podľa prieskumu konzervatívneho denníka Times bolo ochotných finančne podporiť pápežovu návštevu iba 14 percent opýtaných. Fakt, že britská vláda prispela miestnym katolíkom, splácajúcim ešte dnes pastoračnú návštevu Jána Pavla II. z roku 1982, sumou 12 miliónov eur, pobúrilo verejnosť konfrontovanú s úsporným režimom konzervatívno — liberálnej vlády.
Benedikt bol prvým pápežom na štátnej návšteve „odpadlíckeho kráľovstva“ od čias, ako sa Henry VIII. rozhodol, že najlepším spôsobom kontroly cirkvi je stať sa jej šéfom. Od popravy Thomasa Moorea v roku 1535, ktorá ostáva s vraždou Michela Serveta v roku 1553 ženevskými kalvínmi hanbou Reformácie, prešla anglická katolícka diaspóra svojou vlastnou púšťou. No Európe dala popredných teológov v podobe John-Henry Newmana, angažovaných katolíckych spisovateľov — Grahama Greena, Tolkiena a predovšetkým osviežujúci pocit, že iný katolicizmus je možný.
Predstavitelia deväťmiliónovej katolíckej menšiny sú na verejnosti menej známi ako hysterický prenasledovateľ pápeža Richard Dawkins, ktorý chce pontifa dostať pred Medzinárodný súdny dvor v Haagu, alebo spisovateľ Philipp Pulman, autor nového bestselleru o Ježišovi, čo vyjadril vieru, že „odporná katolícka cirkev sa stratí“.
Ich útoky by ostali bez povšimnutia, keby nebolo jasné, že nemecký pápež je rovnako ako oni posadnutý ateizmom. Vo svojom príhovore v Edimbourgu za prítomnosti kráľovnej Alžbety II. a šéfky anglikánskej cirkvi naznačil, že nacizmus a komunizmus boli extrémnymi formami ateizmu, ktoré viedli k deformácii človeka a spoločnosti. Pápežovo spojenie vyvoláva niekoľko otázok.
Kým v prípade komunizmu môžeme povedať, že išlo o zločineckú formu nového náboženstva, nacizmus má žiaľ bližšie ku kresťanstvu ako k ateizmu. A tento fakt, na ktorý upozornil filozof Hans Jonas vo svojej kľúčovej knihe „Boh po Auschwitzi“ nezachránia ani osobné hrdinstvá tisícov kňazov a farárov, ktorí sa od prvej chvíle zapojili do protinacistického odboja. Jedným z najtragickejších prípadov je práve zbabelý slovenský klérus na čele s Tisom, ktorý uprednostnil fikciu štátu pred osudom 80 tisíc slovenských židov deportovaných do koncentračných táborov.
Spojiť nacizmus s ateizmom je rovnako scestné ako tvrdiť, že súčasná kríza kapitalizmu je ďalším dôkazom neschopnosti ľavice. Thomas Moore sa stal martýrom nie preto, že ostal katolíkom, ale preto, že sa dokázal vzpriečiť majestátu panovníka, ktorého rozmarné predstavy o cirkvi boli vydávané za Božiu vôľu. Na uctenie si Moorea nepotrebuje pápež odvádzať pozornosť hrou na to, ktorý režim má na svedomí viac obetí. Stačí, že pochopí skutočný význam ekumenického hnutia, prestane perfídne uvažovať o židoch, anglikánoch, moslimoch a uvedomí si, že plnohodnotnou súčasťou ľudského spoločenstva sú aj ateisti.