Ešte v auguste tohto roku, presne na 45. výročie pamätného protestu proti okupácii Československa vojskami Varšavskej zmluvy, vystúpila ruská poetka Natalija Gorbanevskaja znova na Červenom námestí, kde spoločne s ďalšími jedenástimi účastníkmi demonštrácie rozvinula transparent s heslom „Za vašu i našu slobodu“. Podobne ako pred 45 rokmi aj vtedy toto heslo podráždilo bezpečnostné zložky na Červenom námestí, ktoré akciu rozpustili a časť jej účastníkov zadržali.

Na rozdiel od súčasnosti v roku 1968 ôsmi účastníci protestu proti okupácii Československa zaplatili za svoju odvahu postaviť sa nielen proti sovietskej moci, pozvoľna skĺzavajúcej k neostalinským praktikám, ale aj proti verejnosti, do značnej miery ovplyvnenej oficiálnou propagandou, stratou slobody, väzením, pracovnými tábormi, pobytom v sovietskych psychiatrických „liečebniach“ a dlhodobým šikanovaním zo strany moci. Natalija Gorbanevskaja, ktorá vtedy mala tridsaťdva rokov, sa na krátky čas dokázala táborom vyhnúť, keďže mala iba trojmesačného syna. Následne vypracovala list, v ktorom informovala o proteste proti sovietskej okupácii Československa svetové médiá.

Za vašu i našu slobodu

Protest proti okupácii na Červenom námestí, teda priamo pred budovou Kremľa, nebol v rámci ZSSR ojedinelým. Ruské združenie Memorial, zaoberajúce sa dokumentáciou zločinov komunistického režimu, identifikovalo viac než 200 ľudí, ktorí verejne, resp. formou listov adresovaných sovietskym predstaviteľom alebo aj tak radikálnou formou protestu ako samoupálenie (ako napr. Ukrajinec Vasyl Makuch) vystúpili na obranu politiky Alexandra Dubčeka a proti sovietskej intervencii. Patril medzi nich aj bard Aleksandr Galič, básnik Jevgenij Jevtušenko, bývalý generál a bojovník za ľudské práva Piotr Grigorenko, pravoslávny kňaz Gleb Jakunin či básnik a bývalý šéfredaktor literárneho časopisu Novyj Mir Aleksandr Tvardovskij. Miesto konania akcie a ochota jej účastníkov vystúpiť proti režimu verejne a s vedomím, že ich protest sa nemôže skončiť inak ako väznením, však spôsobili, že demonštrácia „ôsmich statočných“ sa stala v tom čase najznámejšou akciou nesúhlasu v rámci celého sovietskeho bloku.