Na Pohode sa dá veľa dozvedieť. Nie však o sebe, ale o skupinovom duchu, správaní. O povahe kmeňa usídlenom načas v areáli trenčianskeho letiska. Na tri dni. To je dosť času na festivalový ošiaľ alebo workshopové sústredenie či team building. Pohoda je tým všetkým — zdieľanou zábavou aj vkusovým workshopom, ktorého výsledkom je pocit spolupatričnosti. S kým nás spája a odkiaľ sa berie pocit, že sme na festivale urobili čosi dobré pre seba aj túto krajinu?

Šéfredaktor .týždňa, oficiálneho mediálneho partnera festivalu, týmito slovami požehnáva pohodovému publiku: „Skoro by som povedal, že toto nie je najmä hudobný festival, ale skôr miesto, kde ľudia hľadajú sami seba.“ V čase, keď biznis hovorí jazykom revolucionárov a vizionárov — teda zvestuje posolstvá, nabáda k zážitku a pozýva nás zdieľať a tvoriť rodinu — spozorniem, ak narazím na tento slovník v žurnalistickom texte. V zásade ponuka „nájsť na Pohode samú seba asi znamená nahliadať na tri festivalové dni ako na sebazdokonaľovacie sústredenie. Môžete rezignovať na obsedantné nasledovanie vytýčených programových dráh a nechať sa niesť vkusom svojich známych, pretože ani tak nebudete sklamaní. Tak to na Pohode funguje. Možno začujete niekoho, kto sa tzv. vyzná, hovoriť o zlom ozvučení Smashing Pumpkins či elektronickej nude v tvorbe Thoma Yorka. V závere si potvrdíte, že ste v obklopení „ľudí s dobrým vkusom“, ku ktorým sa prostredníctvom Pohody hlásite. Objavujete tu teda seba na pozadí „ľudí s dobrým vkusom“.