Nadránom 25. marca uzavreli Cyprus a EÚ novú dohodu o podmienkach poskytnutia záchrannej pôžičky. Táto dohoda sa mierne líši od tej prvej, ktorú cyperský parlament zamietol po masívnych sociálnych protestoch. Tentoraz nezaplatia všetci vkladatelia, ale len akcionári, veritelia a veľkí vkladatelia doposiaľ dvoch najväčších bánk, ktorí utrpia najväčšie straty. Nový návrh sa nevzťahuje na vklady pod 100 000 eur, a je preto z hľadiska prerozdeľovania menej asymetrický ako ten prvý.

Dôsledky opatrení však budú mať devastačné následky na cyperské bankovníctvo i na celú ekonomiku. Nadmerný bankový sektor sa ocitne v troskách, pričom sa nepodnikli žiadne kroky smerujúce k alternatívnemu modelu rozvoja. Pre celú južnú časť eurozóny znamená politika EÚ šok bez terapie. Katastrofálne riešenie krízy na Cypre privádza eurozónu bližšie ku konečnému rozpadu.

Cyprus predstavuje precedens, keď tzv. trojka pozostávajúca z EÚ, Európskej centrálnej banky a Medzinárodného menového fondu bola nútená upraviť svoj pôvodný plán vzhľadom na ľudový a inštitucionálny odpor. Na rozdiel od pôvodného plánu budú musieť časť účtu zaplatiť akcionári a veritelia, ako aj veľkí vkladatelia dvoch najväčších cyperských bánk, ktoré najviac zasiahla kríza a politika EÚ v Grécku. Nový zákon, ktorý prešiel pod tlakom EÚ minulý týždeň, zveruje cyperskej centrálnej banke rozsiahle právomoci pri zatváraní a reštrukturalizácii bank.

Laiki Bank, druhá najväčšia banka, sa bude likvidovať. Jej vklady pod 100 000 eur a „dobré aktíva“ sa presunú do najväčšej banky, Bank of Cyprus. Zvyšok pôjde do „zlej banky“, ktorá sa postupne zlikviduje. Bank of Cyprus podstúpi rezolúciu, čo bude sprevádzané ťažkými stratami pre akcionárov, veriteľov a veľkých vkladateľov. Podľa mediálnych informácií môžu pritom veľkí vkladatelia prísť až o 40 % svojich vkladov v BoC a 80 % v Laiki.

Drastická rezolúcia spolu s pôvodne plánovanou špeciálnou daňou na všetky vklady otriasla dôverou v cyperský bankový systém. Znovuotvorenie bank už bolo niekoľkokrát odsunuté. Úrady sa teraz obávajú nájazdov na banky, ktoré určite vyvolá neohrabaná politika EÚ. Už sa zaviedla kontrola kapitálových tokov a výbery z účtov budú nejaký čas obmedzené. V troskách sa tak ocitol nielen bankový sektor, ale dlhší čas bude na ostrove nefunkčný aj platobný systém. Utrpia tak všetky hospodárske odvetvia.

Hoci predstavitelia EÚ teraz vzývajú potrebu obmedziť nadmerný bankový sektor, keďže opatrenia na Cypre a zraniteľnosť takýchto rastových modelov nie je žiadne tajomstvo, neprijali žiadne systematické opatrenia na Cypre ani v iných krajinách EÚ, napr. vo Veľkej Británii, v Luxembursku alebo v Írsku, aby uľahčili reštrukturalizáciu finančného sektora. Napriek tomu, že predstavitelia EÚ zdôrazňovali, nakoľko osobitný prípad je podľa nich Cyprus, všeobecnejšia diskusia o finančných centrách s nízkymi daňami a laxnou reguláciou sa začala až práve s cyperským prípadom. Tým sa v jadre eurozóny objavili trhliny. Luxemburský minister financií Jean Asselborn rozhorčene reagoval na vyhlásenia svojho nemeckého kolegu Wolfganga Schäubleho, ktorý požadoval, aby Cyprus zmenil svoj „obchodný model“. Asselborn totiž pociťuje všeobecnejší tlak veľkých krajín EÚ na svojich konkurentov v menších finančných centrách.

EÚ na Cypre jednoducho vymaže z mapy jedno z dvoch kľúčových odvetví ostrovnej ekonomiky. Cestovný ruch, druhé kľúčové odvetvie, nepredstavuje alternatívu rozvoja. Nedostatočný priemyselný rozvoj je dokonca horší ako v ďalších stredomorských krajinách EÚ. V r. 2012 výroba predstavovala len 5,9 % HDP a 8,2 % zamestnanosti. Pre súčasnú situáciu je už niekoľko rokov príznačný hlboký deficit. Do niekoľkých rokov sa očakáva vyťaženie zásob zemného plynu, to však teraz nepomôže. Veľmi hlboká recesia, ktorá povedie k masívnemu nárastu chudoby, bude podľa všetkého dôsledkom šoku bez terapie. Budovanie nového modelu rozvoja bude trvať roky a bude si vyžadovať také opatrenia (napr. ochranu nových priemyselných odvetví), ktoré sú len ťažko zlučiteľné s integračným modelom EÚ.

Cyprus sa jednoznačne ocitol — zrýchleným tempom — v rovnakej zostupnej špirále ako ďalšie južné krajiny eurozóny: úsporné balíčky vedú k recesii. V dôsledku recesie sa rozpočtová situácia zhoršuje. A to je pre Trojku zámienka, aby presadila ďalšie radikálne úsporné opatrenia. Bremeno krízy sa jednostranne presúva na periférne štáty — a najmä na pracujúcich a strednú triedu týchto krajín.

Krajiny v strede, najmä nemecká vláda a ECB dostali cyperskú vládu pod obrovský tlak, aby akceptovala drakonické opatrenia. ECB sa počas oboch záverečných rokovacích kôl vyhrážala prerušením financovania cyperských bank. V súvislosti s týmto druhom asymetrie v eurozóne komentátor Financial Times Wolfgang Münchau konštatuje: „Rozpad eurozóny sa postupne blíži.“ Vystúpenie z eurozóny už protestujúci v Nikózii požadovali.

Nemecké priemyselné korporácie už začali odkláňať export z juhoeurópskych krajín EÚ smerom do Číny, Brazílie a ďalších nových ekonomík Juhu. Európska komisia a hlavné vlády EÚ sa pritom zameriavajú na posilňovanie spojív s ďalšími upadajúcimi mocnosťami — s USA a s Japonskom. S týmito dvoma krajinami sa majú vyrokovať dohody o voľnom obchode ako súčasť modelu smerujúceho navonok. Predstavitelia EÚ vyhlasujú, že takéto dohody povedú k rastu a k vytváraniu nových pracovných miest. Hospodárstvo a domáci dopyt však v týchto krajinách aj v tom najlepšom prípade len stagnuje. Zdá sa, že skutočným cieľom rokovaní je zníženie sociálnych a ekologických štandardov. A to je úplne v súlade s vnútornou politikou EÚ.

Text vychází v rámci projektu Kritická ekonomie, jehož je Deník Referendum partnerským médiem.