Pravicovo orientovaným politikom, novinárom a komentátorom sa za uplynulých dvadsať rokov spoločnými silami podarilo výrazne zmenšiť štát na Slovensku. Avšak namiesto toho, aby zavládol raj z libertariánskych príručiek, tu máme vládu oligarchie, teda vládu malej skupiny extrémne bohatých ľudí. Spis Gorila a iné kauzy naznačujú, že sú to práve oni, a nie voliči, kto kontroluje politikov, tajné služby a súdy a má možnosť ovplyvňovať médiá.

Spis Gorila je bohužiaľ mnohými novinármi a filmármi mylne interpretovaný ako dôkaz toho, že za problémy Slovenska môže predovšetkým Robert Fico. Preháňajú rolu tohto muža a robia z neho pomaly Stalina. Problémy Slovenska opakovane personifikujú a sústavne bojujú voči jednej osobe — kedysi to bol Vladimír Mečiar, dnes je to „socialista“ Fico. Neustále sa opakujúce kampane typu „škrtni Fica“ sú dôkazom toho, že ich tvorcovia nie sú schopní abstraktne myslieť, nevidia systém. Pritom keby aj zajtra tento človek navždy odišiel z politiky, problémy Slovenska by sa tým nevyriešili, korupčný systém by pokračoval ďalej. Dôležitým upozornením spisu Gorila je predsa poznanie, že skutočnú moc majú na Slovensku v rukách finančné skupiny a oligarchovia, nie dôležito sa tváriaci politici.