Verejná diskusia o tzv. rómskej problematike je, žiaľ, vo veľkej miere zahalená v mračne mýtov, poloprávd a aj účelových dezinformácií. Jej kľúčový prvok je prezentovanie Rómov ako ľudí, ktorým sa nechce pracovať, a ktorí si celkom dobre žijú „parazitovaním“ na sociálnom systéme. Poďme teraz stručne dekonštruovať mýty a pozrime sa na životné podmienky Rómov vo svetle štatistických dát.

Výskumy, ktoré realizuje Rozvojový program OSN (UNDP) potvrdzujú, že nezamestnanosť (v zmysle absencie práce za finančnú odmenu) dosahuje v rómskych komunitách až 73 %. Zároveň je objektívnym faktom, že pracovných príležitostí je na Slovensku málo a na úradoch práce aktuálne evidujú takmer 400 000 uchádzačov o zamestnanie. To znamená, že na jedno pracovné miesto pripadá takmer 62 osôb.

Podľa výskumov UNDP je priemerná výška sociálnych dávok na osobu v rómskych domácnostiach 88 EUR. Dávka v hmotnej núdzi, ktorá je koncipovaná ako posledná záchrana pred absolútnou absenciou prostriedkov na prežitie, nie je pre nikoho „pohodlným“ zdrojom príjmu a už od roku 2004 je čiastočne podmienená „aktiváciou“ prijímateľa. Vzhľadom na prísne podmienky nároku na sociálne dávky, pokiaľ existuje nejaké ich „zneužívanie“ (čo sa nikdy nedá vylúčiť), je to vyslovene marginálny jav. Pre ilustráciu tiež treba uviesť, že podiel DvHN tvorí iba 2,2 % zo všetkých sociálnych dávok a podiel dávok určených pre deti iba 9,0 % — štátny rozpočet ich vyplácaním v žiadnom prípade nie je ohrozený.