Cyprus prevzal predsedníctvo EÚ 1. júla a skoro v tom istom čase požiadal o pomoc EÚ. Cyperské banky totiž kvôli svojmu úzkemu prepojeniu na grécky finančný sektor zaznamenávajú obrovské straty. Na rozdiel od iných juhoeurópskych vlád sa tá cyperská obzerá aj po alternatívnych zdrojoch financovania — konkrétne napríklad z Ruska. Ako jediná krajina periférie eurozóny sa tak pokúša posilniť svoju vyjednávaciu pozíciu voči Európskej komisii a Európskej centrálnej banke.

Na Cypre sú stále pomerne živé spomienky na obdobie kolonializmu. Krajina získala nezávislosť od Británie v roku 1960 — ako mocnosti za nezávislosť ručili Británia, Grécko a Turecko. Britská koloniálna nadvláda zanechala ostrovnému štátu zložité politické a hospodárske dedičstvo. Britská taktika „rozdeľuj a panuj“ prehĺbila napätie medzi gréckymi a tureckými obyvateľmi ostrova. Vlády, ktoré krajinu spravovali po získaní nezávislosti, nedokázali toto napätie zmierniť.

Po pravicovom štátnom prevrate, ktorý v roku 1974 zosnovala grécka vojenská chunta, požiadala turecká vláda britskú (tá mala na ostrove vojenské jednotky), aby sa zapojila do zásahu proti pučistom. Britská labouristická vláda na žiadosť nereagovala a Turecko samo vojensky zasiahlo. Od roku 1974 je ostrov rozdelený. S podporou Turecka neskôr severná časť jednostranne vyhlásila nezávislosť. Cyperská vláda teda de facto ovláda iba južnú časť ostrova.