Keď išiel Robert Fico v septembri 2006 ako čerstvý premiér prvýkrát do Bruselu, jeho pozíciu oslabovala účasť Slotových nacionalistov vo vláde. Keď išla v premiérskej funkcii prvýkrát do Bruselu Iveta Radičová, podkopla si nohy odmietnutím gréckej pôžičky a nezmyselnou snahou dohodnúť lepšie podmienky účasti Slovenska v dočasnom eurovale

Tentoraz má staronový premiér Fico lepšie postavenie. Stojí na čele jednofarebnej vlády. Volebný výsledok mu dal silnú legitimitu. A prešľapy predchádzajúcej garnitúry ho postavili do pozície vzorového Európana. S akým politickým odkazom by teda mal ísť za politickými špičkami EÚ?

Víťazstvo-nevíťazstvo v roku 2010 mohlo pre Smer niesť aspoň malinké zadosťučinenie: vieru, že to najhoršie z európskej krízy si politicky odnesie niekto iný. Márna nádej. Staronový premiér nachádza náš "spoločný európsky dom" v ešte horšom stave, než keď z neho odchádzal. Dnes nik nemôže opakovať vyhlásenia niektorých politikov zo začiatku roka, že "z najhoršieho sme vonku". Dočasné upokojenie situácie nebolo svetlom na konci tunela, ale krátkym oddychovým časom. Pred novým kolom krízy. Bankový sektor má znova problémy, Španielsko a Taliansko sú na pokraji priepasti a politika šetrenia privoláva hospodársku recesiu.

Predseda komisie Barroso čelil začiatkom týždňa v Európskom parlamente tvrdej kritike súčasného politického kurzu (hoci, aby sme boli féroví, Brusel hral pri jeho presadení skôr úlohu spolupáchateľa než hlavného iniciátora). Jeho očividný neúspech sa komisia snaží zmierniť rečami o podpore zamestnanosti a investíciách. Znovu vyšla s návrhom zavedenia dane z finančných transakcií, začína hovoriť o spoločnom zdieľaní dlhového bremena, oživila myšlienku "projektových bondov", určených na financovanie veľkých infraštruktúrnych prostriedkov, a prišla aj s niekoľkými návrhmi v sociálnej oblasti.

Ak návrhy očistíme od rétoriky, okrešeme o prvky, ktoré predvídateľne narazia na odpor niektorých členských štátov, a ktoré sa dostanú do slepej uličky nekonečných vyjednávaní, veľa z nich neostane. Pozitívnym signálom však je, že politická diskusia prekračuje zjednodušené vnímanie krízy ako dôsledku "nezodpovednej rozpočtovej politiky".

Minulý piatok, počas spoločného vystúpenia s bývalým nemeckým kancelárom Gerhardom Schröderom, Robert Fico nijako neskrýval skepsu nad možnosťou skĺbiť brutálne rozpočtové škrty a hospodársky rast. Ak to nie je len preventívny krycí manéver (vláda bude škrtať, a nebude to populárne, tak treba hľadať vonkajšieho vinníka), s týmito pochybnosťami by mal vyjsť aj na európskej úrovni. A zapojiť sa do hľadania progresívnej európskej alternatívy.

Koniec koncov s riadnou dávkou zjednodušenia (a, samozrejme, provokácie) to môžeme uzavrieť aj takto: Dzurindova vláda urobila z Roberta Fica sociálneho demokrata. Radičovej vláda z neho urobila dobrého Európana. Jeho vlastná vláda by z neho mohla urobiť dobrého európskeho sociálneho demokrata...