Vďaka dohode o budúcej dohode možno považovať summit v Durbane za čiastočne úspešný. Pred dvoma rokmi odišli globálni lídri z podobného stretnutia v Kodani s prázdnymi rukami. Bolo zrejmé, že sa po vypršaní platnosti Kjótskeho protokolu v roku 2013 svet ocitne bez medzinárodného režimu regulujúceho emisie oxidu uhličitého. Ozývali sa hlasy, že novú dohodu vlastne ani nepotrebujeme — stačí režim národných záväzkov, ktoré by sa pravidelne porovnávali a hodnotili.

Aj konferencii na juhu Afriky hrozilo, že sa rozíde bez výsledku. Rozdiely medzi hlavnými aktérmi sa zdali neprekonateľné. Európska únia tlačila na prijatie globálnej dohody, ktorá by na rozdiel od Kjótskeho protokolu nezaväzovala k redukcii emisií iba rozvinuté krajiny, ale aj rýchlo rastúce ekonomiky. Spojené štáty sa postavili proti. S ďalšími dvoma najväčšími znečisťovateľmi — Indiou a Čínou - odmietli právne záväzný sľub.

India zdôrazňovala otázku historickej zodpovednosti. Keďže vyspelé štáty začali vypúšťať emisie skleníkových plynov omnoho skôr ako rozvojové, majú na seba vziať omnoho väčšie bremeno ich znižovania. V mene rozvojových krajín tiež žiadala uznanie "práva na rozvoj", v rámci ktorého má každý ich obyvateľ právo produkovať toľko isto emisií ako obyvateľ USA.

Dôležitým faktorom boli peniaze. Aby boli chudobné krajiny schopné rozvíjať zelenú ekonomiku a vyrovnať sa s už nezvratnými dôsledkami klimatických zmien, dostanú do roku 2020 od bohatého sveta a súkromného sektora 100 miliárd dolárov. Ochota plniť tento sľub bude určite dôležitým faktorom pri nastávajúcich komplikovaných rokovaniach.

Strany na poslednú chvíľu prijali záver, že do roku 2015 vypracujú dohodu, právne záväznú pre všetkých. Do platnosti má vstúpiť v roku 2020. Cesta k nej vedie cez zložité rokovania o technických detailoch. Neexistuje záruka, že sa do troch rokov naozaj uzavrú. Okrem toho, ak na budúci rok zvíťazí v amerických prezidentských voľbách republikánsky kandidát, s vysokou pravdepodobnosťou sa bude opakovať scenár s Kjótskym protokolom. USA záväzok stiahnu.

Hrá sa o veľa. Ak globálna teplota stúpne viac ako o dva stupne Celzia v porovnaní s predindustriálnou úrovňou, klimatické zmeny budú nezvratné a prinesú katastrofálne následky. Podľa medzivládneho panelu pre klimatické zmeny budeme mať aspoň 50-percentnú šancu neprekročiť limit len v prípade, že emisie prestanú rásť v roku 2020 a do polovice storočia klesnú na polovicu v porovnaní s úrovňou v roku 1990.

A ak to nestihneme? Prírodné katastrofy zväčša zapríčinené klimatickými zmenami si už teraz vyberajú každoročne daň v podobe desiatok miliárd dolárov škôd a státisícov obetí na životoch. Berme to ako mierne varovanie.