Vládna koalícia a politická opozícia na Slovensku sa navzájom kritizujú, ohovárajú, „žerú“, a to bez ohľadu na to, aké strany sa nachádzajú v ktorej pozícii. Snažia sa vytvoriť dojem, že sú od svojho politického oponenta úplne odlišné, lepšie, čistejšie, transparentnejšie, chudobnejšie a morálnejšie. Proste iné. Analýza vládnych a opozičných diskurzov počas hospodárskej krízy však naznačuje, že naratívne stratégie podľa prieskumov najsilnejšej opozičnej a koaličnej strany sú si v mnohých aspektoch veľmi blízke. Vzájomne preberajú témy, stratégie i konkrétne slová.

Tento článok je výberom z výsledkov analýzy diskurzov strán Smer-SD a SKDÚ-DS, ktorú som realizovala v rámci spoločného projektu feministickej organizácie ASPEKT, jej partnerských organizácií z Českej republiky, Poľska a Ukrajiny so Zastúpením Nadácie Heinricha Bölla vo Varšave. Výsledky projektu sú zverejnené v publikácii Rodové dôsledky krízy. Aspekty vybraných prípadov, trinástej publikácie zborníkového radu Aspekty. Knihu na Kriteku recenzoval Joachim Becker.

Súčasťou publikácie je aj analýza Jarmily Filadelfiovej Rodové dimenzie krízy. Situácia na trhu práce a vládne protikrízové opatrenia, prípadová štúdia Janky Debrecéniovej Štátne sociálne dávky „na podporu rodiny“. Analýza vybraných zákonov prijatých v čase krízy a úryvky z rozhovorov so ženami v materských centrách v Detve, Hriňovej a v strešnej organizácii Asociácia materských centier v Bratislave.

Diskurzy koalície a opozície mali, samozrejme, svoje špecifiká. Diskurzy Smeru využívali paternalistickú naratívnu stratégiu, v rámci ktorej zdôrazňovali potrebu ochrany občianok a občanov pred dôsledkami krízy, ako aj pred opozíciou a médiami. Zvýznamňovali potrebu silnej pozície štátu, kritizovali neoliberalizmus a vážnosť dôsledkov hospodárskej krízy relativizovali v závislosti od konkrétnej témy.

Diskurzy SDKÚ-DS boli charakteristické heroistickou naratívnou stratégiou. Prostredníctvom kritiky vlády a zdôrazňovaním potenciálnych vážnych dôsledkov krízy si vytvárali priestor pre vytvorenie/upevnenie vlastnej pozície hrdinov, ktorí nás všetkých zachránia (pred dôsledkami krízy aj pred vládou R. Fica). Používali pojmy ako „nevyhnutná obnova“, „skutočná alternatíva“, „ekonomická záchrana“. Zároveň však naznačovali komodifikáciu ľudí, keď hovorili o občanoch a občiankach predovšetkým ako o „daňových poplatníkoch“.

K zaujímavým javom dochádzalo pri prechode slova „sociálny“ z vládneho diskurzu. Vládna koalícia v zložení Smer-SD, SNS a ĽS-HZDS sa prezentovala ako „sociálna vláda“, vo svojom programe uviedla ako jeden z hlavných cieľov budovanie „sociálneho štátu“ a po nástupe krízy začala uzatvárať „sociálne partnerstvá“, ktoré označila za jeden z hlavných prostriedkov na prekonanie recesie. Ubezpečovala obyvateľstvo, že ani počas krízy nesiahne na „sociálne istoty“ a prijímala „sociálne opatrenia“.