Koncom minulého roka sme sa na blogu venovali kríze a protikrízovým politikám z pohľadu tzv. rozvinutého sveta. Rozoberali sme najmä expanzívnu politiku kvantitatívneho peňažného uvoľňovania (QE2).

Jedna vec je, ako (ne)efektívne sú takéto politiky na vnútroštátnej scéne. Rovnako dôležitá je ale aj skutočnosť, že majú významné dopady aj mimo svojho územia, najčastejšie v tzv. rozvojových krajinách.

Pred pár dňami vyšiel otvorený list, v ktorom stovky renomovaných ekonómok a ekonómov žiadajú predstaviteľov USA, aby začali finančné regulácie vrátane obmedzenia pohybu kapitálu považovať za legitímny nástroj hospodárskej politiky.

Kde konkrétne je problém?

S krízou bojujú mnohé bohaté ekonomiky tak, že znižujú úrokové sadzby. Možnosť požičať si lacnejšie má motivovať podniky a domácnosti viac investovať a míňať, a tak obnoviť hospodársky rast.