Na Slovensku sa pomerne dlhé roky zažívala predstava, že ľavica sa rovná posiľňovanie úlohy štátu či byrokracie. Automatické navyšovanie verejných výdavkov. Konzervovanie skôr ako reformovanie. Ľavica je reakcionárska, hlúpa a hlavne nie je cool.

Takáto predstava o ľavici ale nemusí trvať večne a dovolím si tvrdiť, že s veľkou pravdepodobnosťou na Slovensku čoskoro aj platiť prestane.

Postupne narastajú skupiny zvedavých, často západne vzdelaných ľudí, ktorým sa prieči lacná politika „trh je všetko“. Hlavný tlak na zmeny nepríde od ubolených starších generácií, ktoré sa schovávajú pod strechu sociálneho konzervativizmu. Príde od ľudí, ktorí sú prirodzene meritokratickí, mysliaci a zameraní na vzdelanosť.

Politická scéna pre to vytvára prirodzený priestor. Jedna časť spektra sa zasekla v spomínanom „protrhovom“ rečnení a konaní. Dôležité nie sú ani tak výsledky, ako to, aby sa prichádzalo s novými, „zázračnými“ riešeniami (nižšie dane, odvodový bonus). Tieto politické sily zoskupené do nastupujúcej koalície najneskôr o štyri roky s vládnutím končia. To je pomerne jasné. A je veľmi dôležité, kto ich vystrieda. Aby to neboli známi bukanieri, ktorí sa plavia pod vlajkou sociálnodemokratickej ruže. Akonáhle prirazia k lodi zvanej „vláda“ idú s naostrenými dýkami rovno k truhliciam.

Ľavica ako zodpovednosť

Tlak na zmenu príde od tých, ktorí začínajú chápať, že krajina potrebuje prirodzený posun dopredu, niekam inam od typu spoločnosti, ktorej vládnu „transformační víťazi“. Multimilionári, ktorí zarobili na predaji poistiek, podielových fondov či dôchodkového sporenia. Alebo študenti, ktorí sa naučili angličtinu a Econ101 a láskavo ich ako úradníka, pardón, manažéra, zamestnala za mastný plat nejaká nadnárodná spoločnosť. A oni sa preto cítia ako lepšia časť spoločnosti. A samozrejme, privatizéri či šikovní podvodníci, ktorí reťazovito zarábajú na podnikaní v štýle Herbalife. „Elitou“ sú momentálne proste ľudia, ktorí si niečo vedeli trhnúť alebo v podstate získali nejaký druh renty.

Slovensko teraz potrebuje skutočné, inovatívne podnikanie. Podporovanie štruktúr, z ktorých vznikne vzdelaná a, ak chcete, vzdelanostná spoločnosť. Takýto typ politiky musí prirodzene začať kritikou tých, ktorých základným životným postojom je vyhľadávanie renty. U štátu, alebo u niekoho veľkého, silného, bohatého, medzinárodného.

Ale zároveň musí prísť sebavedomý projekt budovania niečoho nového. S detailnou reformou školstva, verejnej správy, hospodárstva.

Neexistuje nijaký dôvod, aby pokračovalo budovanie „ľavice“, ktorá sa zameriava na klišé, teda na kritiku všetkého, čo zaváňa peniazmi, flexibilitou, výberom, ekonómiou, zodpovednosťou.

O niekoľko rokov môže Slovensko pokojne mať ľavicovú vládu s vyrovnaným rozpočtom, čiastočne plateným školstvom, ale s minimálnou mierou chronicky sociálne znevýhoďnovanách ľudí. Môže byť konečne bez vlády, ktorej politiku diktujú oligarchovia, ale zato s hospodárstvom založenom na silných inovatívnych centrách.

Nie je dôvod, prečo by sa špičkové slovenské softwarové firmy nemohli rozrásť o celý rad ďaľších inovatívnych subjektov, aby sa tu vytvoril silný, špičkový sektor s medzinárodným rešpektom. Aby sa podobne nerozrástli malé, ale aj dnes pomerne dravé slovenské strojárske či elektrotechnické firmy. Nie je dôvod, aby Slovensko o desať, pätnásť rokov nemalo autorov, filmárov, ktorí budú inšpirovať doma a budiť záujem za hranicami.

Presnejšie, jediný dôvod je typ politiky, ktorá potláča súťaživosť a kreativitu, a hospodárstvo, ktoré je zamerané na poddanské naháňanie „zahraničných inestorov“ a dusí zdroje inde.

Nie golfovým ihriskám a betónovaniu krajiny

Zmena príde tlakom aj od tých, ktorým sa prieči buržoázny prístup k životu a estetika. Golfové ihriská a lacný benzín, aby manželka v domácnosti mohla cez deň naháňať po obchodoch zľavy a chodiť na kozmetiku a bola spokojná.

Takáto dnešná „elita“ sa cíti lepšia ako zvyšok spoločnosti. Zarábam viac ako nejaký vedec alebo literát, preto, že som inteligentnejší. Lepší. Elita versus trieda tých hlúpych.

Tento trend treba zastaviť. Je veľmi nebezpečný. Dlhodobo nezamestnaní si ráno stále upracú dom a postarajú sa o záhradku. Ale ich deti už budú typickými vydedencami, ktorých sa vlády budú postupne snažiť striedavo podplácať sociálnou podporou a zavierať do väzenia. Masa dezorientovaných, životom znechutených nízko príjmových ľudí nevznikne zo dňa na deň. Ale problém narastá. Dnes sa človek okolo skupiniek bezdomovcov pretlačí von z hlavnej stanice v Bratislave. O desať rokov už budú v každom parku v Bratislave. Predstavme si Sad Janka Kráľa — dookola ešte viac betónových budov s nasvietenými obchodmi a v parku namiesto mamičiek s kočikmi zhluky sociálne vyčlenených. Samozrejme, elita sa bezpečnejsie uzavrie do svojich víl a ku svojim deťom objedná guvernantky z Ukrajiny či Thajska.

Dnes tento trend tlmí demografia — rodí sa málo detí. Preto nárast lumenproletariátu nie je taký skokový a šokujúci, ako tomu bolo napríklad v 90. rokoch v Británii. Tam sa spoločnosť zrazu prebudila a zistila, že tie skupinky hlučných tínedžerov v teplákoch, ktorí postávajú v okolí obchodných centier a v parkoch, deti dlhodobo nezamestnaných, sú sociálnym problémom, ktorý sa bude riešiť dlhšie, ako vznikal.

Tlak na zmenu príde od tých, ktorí si uvedomia, že takýto druh spoločnosti nie je jediný možný. Že všetkým treba vytvárať podmienky na vzdelávanie, na kreatívny a slušný život.

Zmena príde od tých, ktorí chcú uchovať priestor v mestách. Vytvoriť rovnováhu vo vzťahu ku krajine — voľné plochy nie sú na to, aby sa nutne museli zastavať, obchodnými domami, diaľnicami či logistickými centrami. Zmena príde od takých, ktorí chcú neustále posúvať štandardy tak, aby sa zvyšovala kvalita práce aj rodinného života. Pre všetkých.

Inšpiráciou môžu byť súdržné, bohaté európske krajiny ako Švédsko, Dánsko či Švajčiarsko. Ale netreba vzývať nejaký zahraničný príklad, väčšinou to ani nikam nevedie. Konkrétny štýl svojho vládnutia a nažívania si musí Slovensko vytvoriť samo.

A na to naozaj potrebuje silnú ľavicu. Už len preto, že úspešné malé krajiny sú tie, ktoré majú praktikujú určitú súdržnosť. Recept musí poskytnúť progresívna politická sila.

Ten recept musí byť založený na kritike lacnej ekonómie à la Hayek či Friedman. Na detailoch politiky, ktorá bude priateľská k človeku.

Samozrejme, takáto ľavica bude aj patriotická. Ale nie deklamatívne národná. Slovensko potrebuje rozumne budovať svoju cestu. Namiesto sôch Svätoplukov potrebuje naozajstné spoznávanie vlastnej histórie. A najmä vytváranie budúcnosti. Nového, príjemného, hrdého domova. Slovensko sa musí stať projektom.

Podpora podnikateľov a mladých technokratov

Kto takýto projekt podporí? Podnikatelia, ktorí pracujú naozaj kreatívnym spôsobom a potrebujú väčší priestor od štátu práve na inovatívne podnikanie. Potrebujú sofistikovanú podporu a služby. Podobne aj hocikto, kto rozmyšľa dlhodobo a chce o desať, pätnásť rokov žiť v krajine, ktorá bude v mnohom lepšia, ale zachová si určité veci. Voľný priestor, dobre chránenú prírodu. Materiálne rozdiely, ktoré síce budú viditeľné, ale nie do takej miery, aby dusili vzťahy medzi ľuďmi a budovali vrstvy chronicky znevýhodňovaných na jednej strane a všemocných na strane druhej. Všemocných, ktorí si budú robiť koňské pólo pre celebrity už nielen na zamrznutom Štrbskom plese a nielen raz za čas.

Nie je dôvod, aby ľavica nemala širokú podporu rozumných podnikateľov. Len treba držať na uzde kaviarenské rozumbrady, ktoré si chcú nálepku „ľavica“ uzurpovať. Ale aj tu hádam zvíťazí chuť prispieť pozitívne, naozaj niečo budovať.

Latentnej kritiky konzervatívno-sociálnych síl ale aj v zásade slabej, vyprázdnenej pravice dnes človek počuje dosť. Od mladých, vzdelaných technokratov, ktorí vidia trochu ďalej, ako po ideologické heslá a chcú žiť v dobre riadenej, chytrej spoločnosti. Zvyčajne sa sami neoznačujú za ľavičiarov. A ľavicu vďaka tým rokom klišé nevnímajú ako pozitívny koncept. Práve to sa musí zmeniť.

Ľavica môže byť inovatívna. Môže byť chytrá. Môže ponúkať oveľa šetrnejšie ale presnejšie zásahy štátu ako pravica. Môže byť pozitívnym projektom. Ľavica môže byť veľmi, veľmi cool.