Recept pre Slovensko prichádza aj tak z Maďarska

Zolo Mikeš

Rubrika Dopis ze Slovenska dnes pokračuje textem Zoli Mikeša, který pojednává o pozitivním momentu maďarských voleb. A to volebnímu úspěchu antisemitského Jobbiku navzdory.

Je ťažké prehliadnuť volebný výsledok antisemitského Jobbiku a napriek tomu vidieť niečo pozitívne v maďarských parlamentných voľbách. Avšak napriek žiaľu nad tým, že mnohí Maďari opäť podľahli nacionalistickému velikášstvu a uprednostnili sebaľútosť siahajúcu až za Trianon niekde k Mohácsu pred zdravým rozumom- je v maďarských voľbách aj iskierka nádeje. Touto iskierkou je vstup novej ľavicovo-ekologicko-liberálnej strany Politika môže byť aj iná do maďarského parlamentu so 7,5 percentami hlasov.

Pravdu povediac, nikto to moc nečakal. Strana vzniknuvšia v roku 2009 z občianskeho hnutia s o rok starším rodným listom sa nedokázala presadiť v Európskych parlamentných voľbách, kde získala len 2, 6 percenta hlasov. 228 stranový program, s ktorým išla strana do tohtoročných volieb bol pomerne presnou diagnózou maďarskej politickej scény, ale jeho rozsiahlosť a intelektuálnosť bola zárukou, že nikto si ho aj tak celý neprečíta. Ani úspech strany nič nemení na tomto tvrdení a preto je oprávnená otázka: Čo dostalo túto mladú stranu do parlamentu, čomu vďačia za svoj úspech?

Odpoveď je jednoznačná - sú to tváre tejto strany András Schiffer, známy “ľavičák”, z občianskeho hnutia Társaság a Szabadságjogokért (v doslovnom preklade spoločnosť za ochranu práv slobody- založená na základe Únie na ochranu občianskych slobôd v USA) a potom krásna humanitárna pracovníčka Timea Szabo.

No a samozrejme, k tomu znechutenie Maďarov nad súčasnou situáciou v krajine, keď politická scéna je nekompromisne rozdelená na dôchodcov z MSZP s nostalgiou spomínajúcich kádárovské sociálne istoty na jednej strane a Fideszákov a Jobbikovcov rajtujúcich kuruckého koňa nacionalizmu a spomínajúcich na časy veľkého Uhorska. LMP dokázala zjednotiť normálnu mysliacu menšinu národa, to jest tých ľudí, ktorí sa odmietajú pozerať iba dozadu a po jednom dvoch pohárikoch červeného kékfrankos niekde v opustenej hviezdnatej puste snívať o nereálnosti návratu časov minulých.

Podľa prieskumov, je typickým voličom LMP 43-ročný mladý muž s vysokoškolským diplomom. Pre porovnanie- vekový priemer socialistov je 55 rokov, Fideszáci by si mohli dať do emblému 46 ročnú ženu a Jobbik 38-ročného hrubokrkého “nyilasa”. Treba však podotknúť že najviac voličov pýšiacich sa s ledva dokončeným zakladným vzdelaním má vo svojich radoch Fidesz- je krásne vidieť ako vrana k vrane sadá a vypatlanec vypatlanca si hľadá…

Apropos, nepripomína vám táto situácia Slovensko? Neoplatí sa zdržovať priraďovaním slovenského elektorátu k jednotlivým politickým stranám- inteligentný čitateľ si to dokáže urobiť aj sám a takisto si dokáže vyvodiť záver, že ani po týchto voľbách na Slovensku to bohužiaľ lepšie nebude, skôr naopak. My tu totiž žiadnu relevantnú ekologickú stranu s ľavicovo-liberálnym podtextom nemáme.

Ostáva sa tak zamyslieť nad otázkou, prečo na Slovensku nie sme schopní urobiť to, čo dokázali Zelení v sedmdesiatych rokoch v Nemecku, pomerne prednedávnom v Čechách a teraz zas ekologická LMP v Maďarsku (tiež išla do európskych volieb s podporou Európskych zelených). Iste, krásne revolučné posthippíkovské časy voľnej lásky minulého storočia sa už bohužiaľ asi nevrátia, ale priestor pre idealistov snívajúcich o sociálnej spravodlivosti s humanistickým podtextom —teda odmietajúcich odkaz stalinistov a normalizátorov rovnako ako bezohľadnú nenásytnosť nadnárodných korporácií založenú na nesolidárnosti a chuti vyrabovať všetok ľudský i prírodný potenciál krajiny — tento priestor musí existovať aj na Slovensku.

Úspech LMP je dôkazom, že tento priestor sa dá vo vyhrotenej situácii obsadiť aj bez dramatických akcií ako je hádzanie dlaždičiek (Joschka Fischer) či organizovania akcií typu - Dekujeme, odejdete. Iste, podobné aktivity by určite úspechu týchto strán neuškodili, ale nie sú nutnosťou. Neúnavné poukazovanie na existenciu alternatívy voči existujúcim politickým stranám a vedenie strany pozostávajúce z nových tvárí bez komunistickej minulosti, ktoré však majú za sebou súboje z občianskych hnutí, mimovládiek a humanitárnych organizácií tak s postkomunistami ako aj novodobými uzurpátormi moci tváriacimi sa, že majú patent na rozum- recept z Maďarska ukazuje, že tieto jemne štipľavé ingrediencie musia byť súčasťou príprav na “uvarenie” ALTERNATÍVNEJ politickej strany všade vo svete. Slovensko nevynímajúc. Situácia tu o pár rokov nepochybne dozreje tiež- možno dokonca už po týchto parlamentných voľbách.

(Publikováno ve spolupráci s jetotak.sk)