V amerických mid-term voľbách utrpela 4. Novembra 2014 Demokratická strana zdrvujúcu porážku. Triumfujúci Republikáni nielenže získali väčšinu 100člennom Senáte, ale v Snemovni Kongresu dosiahli pomerom 243:179 (čísla sú v tejto chvíli ešte neúplné) najväčšiu prevahu od konca 2. svetovej vojny.

Keďže tieto voľby boli všeobecne považované za referendum o prezidentovi Obamovi, možno ich považovať nielen za porážku Demokratov, ale aj jeho samotného.

Zásadná otázka je, ako tento dnes v USA mimoriadne nepopulárny prezident zvyšné dva roky dovládne a čo sa udeje s americkou domácou aj zahraničnou politikou. V princípe existujú dva možné scenáre: dva roky trvajúca zákopová vojna medzi Obamom a Kongresom, alebo séria kompromisov.

↗

Nová Sněmovna reprezentantů: tmavě červeně mandáty republikáni udrželi, světle červeně získali nově. Modré jsou mandáty demokratů. Repro Wikimedia Commons

Aké rozmery môže nadobudnúť zákopová vojna sme boli svedkami napríklad pred rokom, keď došlo k čiastočnému „zatvoreniu“ americkej vlády a paralýze mnohých vládnych inštitúcií v dôsledku neschopnosti Bieleho domu a Kongresu dohodnúť sa na federálnom rozpočte. Spojené štáty budú v prípade uplatnenia tohto scenára vnímané ako chaotický a nespoľahlivý štát, neschopný splniť svoje medzinárodné záväzky. Práve slabosť a váhavosť Obamovej vlády boli rozhodujúce politické faktory, ktoré prispeli k súčasnej medzinárodnej nestabilite a k hlbokému prepadu dôveryhodnosti USA vo svete. A hoci aj pre amerických voličov je bližšia košeľa ako kabát a teda dôležitejšia domáca, ako zahraničná politika, nemalej časti voličov záleží aj na postavení ich krajiny vo svete.

Zákopová vojna exekutívy a parlamentu by nielen paralyzovala fungovanie vlády a podkopávala medzinárodné postavenie USA, ale súčasne by zrejme ešte viac oslabila pozície Demokratov a pripravila by pôdu na hladké víťazstvo republikánov v prezidentských voľbách v roku 2016. Hoci Obamovi samotnému už ide len o to neodísť do dejín ako jeden z najväčších lúzerov v dlhom rade amerických prezidentov, pre Demokratov usilujúcich o prezidentskú nomináciu v roku 2016 bude dôležité nedopustiť opakovanie deštruktívneho „deadlocku“. Budú preto presadzovať kompromisy, aby sa vyhli nelichotivej nálepke „lame duck“ (zmrzačené káčatko), ktorá prischla Obamovi.

Ebola, Sýrie, Ukrajina

V oblasti medzinárodnej politiky okrem umelo nafúknutej témy „ebola“ medzi Američanmi rezonujú najmä dve témy: situácia v Sýrii a na Blízkom východe a agresia Ruska voči Ukrajine. Ebola je nepochybne vážna choroba a problém, ale niet pochýb o tom, že bol účelovo nafúknutý do rádovo väčších rozmerov aby poskytol politikom v USA aj Európe vytvárať ilúziu, že niečo dôležité robia. Čísla sú jasné: od marca do začiatku novembra sa ebolov v západnej Afrike podľa WHO nakazilo 15000 ľudí, zomrelo asi 5000. Ak jej epidémia nezasiahla ľudnatú a chaotickú Nigériu, riziko, že by mohla ohroziť Ameriku alebo Európu hraničí s nulou. Len pre porovnanie: na maláriu, hnačky či tuberkulózu zomiera na svete zhruba 5000 ľudí — najmä detí — denne. Nie za osem mesiacov ako pri ebole — denne! Napriek tomu na tieto choroby svetoví politici kašlú. Na ich preveľkom záujme o ebolu — komentár o nej uverejnil dokonca aj slovenský minister zahraničných vecí! — niečo smrdí.

Vojenský zásah do vývoja na Blízkom východe — teda intenzívnejšie údery na ISIL a možno aj na armádu Bašára Assada — sa zdajú byť najpravdepodobnejším kompromisom medzi Obamom a Kongresom. Nielen preto, že ich presadzujú víťazní Republikáni, ale aj preto, že na zásah v Sýrii tlačí Saudská Arábia. Tá má na vyvíjanie tlaku na USA silný, aj keď krehký nástroj v podobe stláčania svetových cien ropy do zóny pod 80 dolárov za barel, kde môžu byť nebezpečne nízke pre ekonomickú ťažbu americkej bridlicovej ropy.

Konečne je tu okupácia Krymu a priama vojenská agresia Ruska v Ukrajine. Podpisom Budapeštianskeho memoranda o bezpečnostných garanciách Ukrajine sa vláda USA v decembri 1994 zaviazali poskytovať Ukrajine bezpečnostné garancie a garantovať jej teritoriálnu integritu. Tá sa na oplátku vzdala tretieho najväčšieho jadrového potenciálu na svete, ktorý bol rozmiestnený na jej území.

Svojou nečinnosťou prezident Obama de facto túto dohodu zradil a postavil USA do role nedôveryhodného medzinárodného hráča. Republikáni ako John McCain — zrejme budúci predseda Výboru pre ozbrojené služby — si uvedomujú, že to je stav, ktorý si USA nemôžu dovoliť, ak nemajú stratiť dôveryhodnosť aj všade inde na svete. Posielanie legendárnych lekárničiek a diek Ukrajincom zabíjaným ruskými raketometmi, delami a tankami môže za bezpečnostnú garanciu považovať len politik, ktorý zmeškal linku 1938 do Mníchova.

Republikánski aj demokratickí kongresmani navrhli už krátko po ruskej okupácii Krymu udeliť Ukrajine status významného spojenca mimo NATO (Major non-NATO Ally) a tým otvoriť cestu dodávkam moderných obranných zbraní napadnutej Ukrajine. Obama túto iniciatívu na jar 2014 potopil a rovnako sa zachoval pri návšteve prezidenta Porošenka vo Washingtone. Po svojej drvivej porážke môže byť prinútený urobiť kompromis aj v tejto zásadnej veci, ktorá rozhodne o budúcnosti kredibility USA vo svete. Piateho decembra 2014 uplynie okrúhlych 20 rokov od podpisu Budapeštianskeho memoranda.