Už dávno je zrejmé, že množstvo zahraničných investícií prišlo na Slovensko predovšetkým preto, že vlády boli ochotné vybraným firmám odpúšťať dane alebo ich priamo dotovať. Rovnako jasne sa teraz ukazuje, že ak chceme, aby takto „prilákané“ firmy tu aj zostali, bude potrebné ich ďalej dotovať. To sa netýka len US Steel Košice. Podobnú podporu, aj keď v inej forme dostala zároveň s privatizáciou aj hlinikáreň v Žiari nad Hronom.

Žiadosti zo strany firiem o investičnú podporu len za prísľub zachovania pracovných miest sa v poslednom čase množia a najčastejšie spomínaným dôvodom je „kríza“. Keďže túžobne očakávané významné zvýšenie hospodárskeho rastu je v nedohľadne, dá sa očakávať, že žiadostí o podporu štátu bude pribúdať a isto sa dočkáme aj ponuky v zmysle „namiesto x prepustíme iba y zamestnancov“. Príznačné je, že šéfovia US Steel ani nemuseli hroziť zavretím fabriky. Stačilo im len nahlas zauvažovať o predaji firmy a už vypukla panika.

Preteky o prilákanie zahraničných investícií sa v dnešnej dobe zmenili na zúfalú snahu o udržanie aspoň časti pracovných miest. Vláda tak bude musieť pod hrozbou dramatického zvýšenia nezamestnanosti ďalej ukrajovať zo stále napätejšieho štátneho rozpočtu. Osobitným problémom je umelé udržiavanie energeticky a surovinovo extrémne náročných prevádzok len za cenu viac či menej skrytých dotácií. To je prípad US Steel, ale aj hlinikárne v Žiari na Hronom, ktorá je opäť predmetom licitácií medzi majiteľmi, vládou a dodávateľmi elektriny.

Priatelia Zeme-CEPA už dávnejšie upozorňovali, že podpora zahraničných investícií prinesie z dlhodobého hľadiska ťažko riešiteľné problémy. Zároveň sme navrhovali, aby pre dotknuté regióny boli vytvorené programy finančnej podpory, ktoré im pomôžu preorientovať sa na udržateľnejšiu výrobu a služby.

Nejde však len o štátne financie a zamestnanosť. Všetky vlády po roku 1998 okrem dotácií a daňových úľav deformovali aj právne prostredie v prospech veľkých firiem, predovšetkým zahraničných. Ako najflagrantnejší príklad spomeňme zavedenie vyvlastňovania pozemkov pre tzv. „významné investície“ v roku 1999.

Memorandum s US Steel je nielen pokračovaním týchto deformácií, ale nebezpečne prelamuje ďalšie hranice a vytvára precedensy, ktoré podkopávajú základné princípy ochrany životného prostredia.