Už dávno je zrejmé, že množstvo zahraničných investícií prišlo na Slovensko predovšetkým preto, že vlády boli ochotné vybraným firmám odpúšťať dane alebo ich priamo dotovať. Rovnako jasne sa teraz ukazuje, že ak chceme, aby takto „prilákané“ firmy tu aj zostali, bude potrebné ich ďalej dotovať. To sa netýka len US Steel Košice. Podobnú podporu, aj keď v inej forme dostala zároveň s privatizáciou aj hlinikáreň v Žiari nad Hronom.

Žiadosti zo strany firiem o investičnú podporu len za prísľub zachovania pracovných miest sa v poslednom čase množia a najčastejšie spomínaným dôvodom je „kríza“. Keďže túžobne očakávané významné zvýšenie hospodárskeho rastu je v nedohľadne, dá sa očakávať, že žiadostí o podporu štátu bude pribúdať a isto sa dočkáme aj ponuky v zmysle „namiesto x prepustíme iba y zamestnancov“. Príznačné je, že šéfovia US Steel ani nemuseli hroziť zavretím fabriky. Stačilo im len nahlas zauvažovať o predaji firmy a už vypukla panika.

Preteky o prilákanie zahraničných investícií sa v dnešnej dobe zmenili na zúfalú snahu o udržanie aspoň časti pracovných miest. Vláda tak bude musieť pod hrozbou dramatického zvýšenia nezamestnanosti ďalej ukrajovať zo stále napätejšieho štátneho rozpočtu. Osobitným problémom je umelé udržiavanie energeticky a surovinovo extrémne náročných prevádzok len za cenu viac či menej skrytých dotácií. To je prípad US Steel, ale aj hlinikárne v Žiari na Hronom, ktorá je opäť predmetom licitácií medzi majiteľmi, vládou a dodávateľmi elektriny.

Priatelia Zeme-CEPA už dávnejšie upozorňovali, že podpora zahraničných investícií prinesie z dlhodobého hľadiska ťažko riešiteľné problémy. Zároveň sme navrhovali, aby pre dotknuté regióny boli vytvorené programy finančnej podpory, ktoré im pomôžu preorientovať sa na udržateľnejšiu výrobu a služby.

Nejde však len o štátne financie a zamestnanosť. Všetky vlády po roku 1998 okrem dotácií a daňových úľav deformovali aj právne prostredie v prospech veľkých firiem, predovšetkým zahraničných. Ako najflagrantnejší príklad spomeňme zavedenie vyvlastňovania pozemkov pre tzv. „významné investície“ v roku 1999.

Memorandum s US Steel je nielen pokračovaním týchto deformácií, ale nebezpečne prelamuje ďalšie hranice a vytvára precedensy, ktoré podkopávajú základné princípy ochrany životného prostredia.

Uhlie — obnoviteľný zdroj energie?

Keďže štátna pomoc v oblasti hutníctva je v rámci EÚ prísne regulovaná a keďže US Steel už balík štátnej pomoci dostal, musela vláda vymyslieť ako pravidlá štátnej pomoci obísť, aby nešlo o dotácie, daňové ani iné odvodové úľavy. Došli k tomu, že US Steel bude dotovaná prostredníctvom garantovanej ceny elektriny, ktorú vyrába spaľovaním plynov, vznikajúcich ako vedľajšie produkty spracovania uhlia. Podľa memoranda Slovenská republika musí (!) najneskôr do 1.1.2014 novelizovať zákon o podpore obnoviteľných zdrojov tak , aby výroba elektriny z hutníckych plynov (čiže z uhlia) mohla byť najmenej 15 rokov dotovaná zvýhodnenými výkupnými cenami, pričom podmienky majú byť nastavené podľa želania US Steel. Táto dotácia má slúžiť na financovanie rekonštrukcie jedného z kotlov, ktorý v súčasnosti nespĺňa emisné limity a výstavbu ďalšieho.

Okrem toho, že takto US Steel chce získať za 15 rokov celkom viac než 220 mil. eur, sa na papieri stane z uhlia obnoviteľný zdroj energie. Zmyslom podpory obnoviteľných zdrojov energie bolo pôvodne zvýhodniť tie zdroje, ktoré majú nižšie emisie skleníkových plynov (predovšetkým CO2) a umožniť rozšírenie nových technológií šetrných k životnému prostrediu, ktoré by sa inak kvôli vysokým investičným nákladom presadzovali len ťažko a veľmi pomaly.

Ak bude spaľovanie produktov z uhlia dotované rovnako alebo viac než skutočne obnoviteľné zdroje, prečo by v budúcnosti ktokoľvek nemohol prísť napríklad s návrhom, aby sa produkty spracovania ropy tiež stali papierovo obnoviteľným zdrojom? Pojem obnoviteľný zdroj energie takto stráca svoj význam a zákon o podpore obnoviteľných zdrojov sa skôr stáva nástrojom na dotovanie tých výrobcov, ktorí si v správny moment dokázali vynútiť štátnu podporu.

Keď znečisťovateľ nemá na to, aby platil, dáme mu z fondov EÚ

To ale nie je všetko. Memorandum tiež predpokladá, že požiadavky US Steel budú zahrnuté aj do už začatého programovania európskych fondov na roky 2014 - 2020. US Steel by mal mať prístup k čerpaniu grantov na „ekologizáciu“ svojich spaľovacích zariadení z nového operačného programu Kvalita životného prostredia v predpokladanej sume okolo 60 miliónov eur. Memorandum dokonca uvádza konkrétne projekty, ktorých by sa podpora mala týkať. Pritom ide o investície, ktoré by oceliarenská firma mala financovať sama a na ktoré dokonca dostala v tzv. prechodnom národnom programe odklad do roku 2020.

Princíp, že znečisťovateľ platí za poškodzovanie životného prsotredia, ktorý sa spomína azda vo všetkých dokumentoch EÚ aj SR týkajúcich sa životného prostredia, tak dostáva (ďalšie) trhliny. Za normálnych okolností by tieto investície nemali nádej dostať sa na zoznam aktivít oprávnených na financovanie z eurofondov. To, že sa tak stalo (alebo má stať), je už len dokreslením toho, ako na nátlak firmy vláda „pružne zareaguje“.

Odpady môžete ďalej voziť na skládky

„Slovenská republika vyhlasuje, že nemá v úmysle meniť poplatky za zneškodňovanie odpadov na skládkach odpadu v rokoch 2013 a 2014,“ píše sa v memorande. Napriek tomu, že v programe odpadového hospodárstva vláda začiatkom roka 2012 schválila zvyšovanie týchto poplatkov, aby tak podporila zníženie množstva odpadu končiaceho na skládkach, zrazu ministerstvo životného prostredia obrátilo, v auguste 2012 stiahlo pripravovanú novelu zákona o odpadoch a v marci 2013 sa už vláda zaväzuje tieto poplatky nezvyšovať. To v praxi bude znamenať ďalšie odkladanie krokov na lepšie využívanie surovín a recykláciu odpadov.

Tvrdý dopad

To sú len najkrikľavejšie problémy, ktoré vláda podpisom memoranda s US Steel vytvorila. Všetkým zainteresovaným je jasné, že jediné čo si Róber Fico za tieto problémy kúpil od US Steel, je čas.

Otázka je, ako s ním táto a budúce vlády naložia. Ak by utlmili verejné investície do surovinovo a energeticky náročných sektorov, zastavili výstavbu diaľnic a zamerali sa na podporu sebestačnosti regiónov (aj komunít), potom by šlo o čas využitý rozumne. Všetky vlády však doteraz v takto nakúpenom čase dokázali pravý opak: ďalej prehĺbiť závislosť na dlhodobo neudržateľnom priemysle. Ak sa súčasná ekonomická kríza zmení na dlhodobý ekonomický úpadok (čomu nasvedčujú prognózy Svetovej banky, a čo začínajú pripúšťať už aj politici) potom Slovensko bude znášať tvrdé dopady viery v neobmedzený ekonomický rast.

Jedinou udržateľnou alternatívou potom budú čo najviac sebestačné regióny a komunity nezávislé na rozhodovaní veľkých firiem.

Původně vyšlo jako téma měsíce na webu Priateľov Zeme-CEPA.

Text vychází v rámci projektu Kritická ekonomie, jehož je Deník Referendum partnerským médiem.