Voľby v Grécku boli hlasom proti úspornej politike a proti dvom politickým stranám, ktoré krajine vládli od konca vojenskej diktatúry. Nepodarilo sa sformovať novú vládnu koalíciu. Politický establišment v EÚ podľa všetkého ale nie je pripravený akceptovať, že v Grécku sa hlasovalo proti politikám, ktoré Únia presadzuje. Na jednej strane sa snažia európski politickí lídri voličov v Grécku vydierať — chcú, aby v nadchádzajúcich predčasných voľbách hlasovali poslušnejšie. Na druhej strane pripravujú európsku verejnosť na prípadný nútený výstup Grécka z eurozóny.

Jednoznačné hlasovanie proti úspornej politike by nemalo nikoho prekvapiť. Táto politika nielenže spôsobila ohromujúci sociálny úpadok, ale nedokázala splniť ani vlastné ciele. Namiesto prehodnotenia politiky však Európska komisia a Medzinárodný menový fond jednoducho volí ich pritvrdzovanie. Aj liberálni komentátori z Financial Times pripúšťajú, že politiky EÚ a MMF spôsobia v Grécku desaťročie trvajúcu hospodársku depresiu. Už teraz Grécko prežíva tak dlhú recesiu, akej počas aktuálnej krízy nečelila žiadna iná európska krajina.

Pokračujúci hospodársky prepad a vysoká nezamestnanosť majú negatívny dopad na príjmovú stránku rozpočtu. Recesia spôsobená politikou škrtov zhoršuje problémy s verejným dlhom. Aj grécky bankový sektor, ktorý sa pred krízou vyznačoval skôr konzervatívnou úverovou politikou, je čoraz zraniteľnejší. Vonkajšie nerovnováhy sa v dôsledku recesie síce zmiernili, ale iba neveľmi. V roku 2010 vývoz pokryl iba 28,7 % dovozu. Grécku by naliehavo potrebovalo opätovne spriemyselniť, aby viac národnej spotreby mohlo byť krytej z lokálnej produkcie. Táto problematika sa ale v programoch EÚ a MMF vôbec neobjavuje.

Keď už bolo jasné, že zástancovia línie pokračovania úspornej politiky — Nová demokracia (ND) a PASOK — nebudú schopní vytvoriť vládu, poprední politickí predstavitelia EÚ zostra vyhlásili, že buď Grécko bezpodmienečne príjme politiku EÚ a MMF, alebo bude musieť odísť z eurozóny. Niektorí politici dokonca zašli tak ďaleko, že vyhlásili, aby sa uvažovalo dokonca o odchode Grécka z EÚ. Establišment EÚ teda sformovanie novej vlády rozhodne neuľahčil. Akurát čo pripravil pôdu pre kampaň založenú na strašení v podaní ND a PASOK-u, podľa ktorej sú iba dve možnosti — prijatie úsporných politík diktovaných Úniou alebo chaos.

V zahraničnom spravodajstve sa často hovorí o tom, že občania Grécka hromadne vyberajú svoje bankové úspory. Údaje o rozsahu tejto aktivity sa rôznia. Zatiaľ čo podľa Financial Times sa medzi voľbami 6. mája a polovicou mesiaca zaznamenal odliv 5 mld. eur vkladov, turecký hospodársky denník Dünya hovorí iba o odlive vo výške 1,2 mld. eur. Bežne sa o hromadných výberoch bankových vkladov v médiách otvorene nereportuje, aby sa predišlo stupňovaniu už existujúcej neistoty. V prípade Grécka sa však deje opak a to sa hodí práve do strašiacej kampane. Tlak na Grécko stupňujú aj MMF a ECB. Európska centrálna banka presúva zodpovednosť za podporu gréckych bánk na grécke národné orgány.

Prevládajúca politika očividne zhoršuje krízu. Elity EÚ nie sú ochotné akceptovať demokratický verdikt, ktorý nie je v súlade s ich predstavami, ani nie sú ochotné revidovať svoju politiku. Európska kríza zďaleka nie je len krízou hospodárskou, ale aj politickou.