Spoločný osud

Radovan Geist

Kobercový nálet Standard & Poor´s na rating deviatich štátov eurozóny nebol nečakaný. Rovnako predvídateľný bol jeho dôsledok: o najvyšší rating prišiel aj dočasný euroval.

To je zlá správa. Ak európski lídri nezmenia prístup k riešeniu krízy, čakajú nás ešte horšie.

Francúzsko a Rakúsko prišli o najvyšší rating — trojité A — minulý piatok. Siedmim ďalším krajinám klesol o jeden až dva body. Eurozóna sa postavila ku kríze zlým spôsobom, pretože nesprávne vníma jej príčiny. Navrhované riešenia, ktorých základným kameňom je nová fiškálna zmluva, sú kontraproduktívne. Španielsko, Taliansko či Portugalsko... sa z problémov nedostanú šetrením. Škrty v národných rozpočtoch ju môžu zhoršiť — špeciálne pri neexistencii mechanizmu, ktorý by zabezpečil rozvojové transfery z bohatších štátov menovej únie.

Piatkový krok S&P´s mal predvídateľné následky. Agentúra znížila rating aj dočasnému eurovalu (Európsky fond finančnej stability — EFSF), ktorý získal pri svojom vzniku trojité A aj vďaka tomu, že medzi jeho garantmi bolo šesť ekonomík s trojitým A. Vypadnutie Francúzska a Rakúska z najvyššej ligy a zostup ďalších členov menovej únie sa museli prejaviť.

Aké bude mať tento ratingový masaker dôsledky? V prvom rade, dočasnému eurovalu hrozí pokles hodnoty — čím by sa znížila jeho kapacita pomôcť krajinám, ktoré sa dostanú do problémov. V hre je viacero faktorov vrátane rýchlosti, s akou sa bude spúšťať trvalý euroval (Európsky stabilizačný mechanizmus - ESM).

V každom prípade, ESFS je dnes základom ochranného múru, ktorým sa eurozóna usiluje zastaviť šírenie krízy. Keďže rokovania na pôde Medzinárodného menového fondu postupujú pomaly — najmä vinou neochoty USA, Británie a veľkých rozvojových krajín skladať sa na pomoc eurozóne — ostane to tak prinajmenšom do polovice tohto roka.

Narastie tak tlak na posilnenie dočasného eurovalu. To proti sebe opäť postaví štáty, ktoré si najvyšší rating udržali (zvýšenie ich garancií by malo na hodnotu EFSF väčší vplyv), a hráčov z nižšej ligy (stratili garancie, nech platia).

Súčasne sa zvýši tlak na Nemecko, ako na hlavného advokáta stratégie šetrenia, aby zmenilo politický kurz. "Transferová únia" je v Berlíne stále neprekročiteľným tabu. Otázkou ostáva, ako dlho bude môcť Angela Merkelová ignorovať, že jej recepty nie sú len ekonomicky pochybné, sociálne katastrofálne a politicky nebezpečné, ale predovšetkým nefungujú.

O potrebe zmeny kurzu nemeckú kancelárku minulý týždeň presviedčal nový taliansky premiér Mario Monti. Mal na to lepšiu východiskovú pozíciu ako jeho zdiskreditovaný predchodca. Ak vyhrá francúzske prezidentské voľby socialistický kandidát, Merkelová stratí dôležitého spojenca. Bitku o budúcnosť Európy bude musieť vybojovať na domácom politickom poli. Čím dlhšie potrvá, kým sa do nej pustí, tým viac hrozí, že pre Európu bude neskoro.

Kríza v eurozóne nestavia pred osudové voľby len údajných "hriešnikov" z periférie, ale aj "úspešné" krajiny centra. Sú súčasťou príčin problémov, preto sa musia podieľať na ich riešení.