Zdá sa, že veľká časť strednej vrstvy na Slovensku a v Českej republike si dvadsať rokov myslela, že ekonomická liberalizácia, privatizácia a „prehodnocovanie funkčnosti sociálneho štátu“ (svätá trojica politík ekonomickej pravice) sú iba prázdne slová v štýlových televíznych diskusiách na nedeľné popoludnie, a že jej sa osobne netýkajú. Veď „reformy“ boli dobrou témou na pravidelné kázne a rétorické cvičenia samostredných politikov s refrénom „sociálny štát je neudržateľný“. Ekonomická transformácia sa v takomto ponímaní týkala železničiarov a robotníkov. Sociálne reformy boli zamerané na „lenivých“ Rómov. Privatizácia dôchodkových systémov bola zasa o švajčiarsky dôchodkoch. Kto by ich nechcel?

V Bratislave nedávno protestovali učitelia, ktorí požadujú riešenie dlhodobých problémov školstva — teda najmä viac peňazí pre školstvo. Dnes štrajkujú lekári, ktorí nesúhlasia s tzv. transformáciou nemocníc a chcú aby podvyživené zdravotníctvo dostalo väčší prídel zdrojov. V Prahe tiež protestovali lekári a dnes začali protest piloti ČSA, ktorí nesúhlasia s „reštrukturalizáciou“ firmy a s prevodom časti majetku firmy do zahraničia. Protestujú vyššie triedy, tradičná volebná opora pravice. Úspešní ľudia predurčení na slušnú a materiálne zabezpečenú budúcnosť. Dnes zisťujú, že až tak zabezpečená nemusí byť.